Myslia si to analytici výskumných agentúr MVK, Focus a Polis, ktorí pre SME urobili odhady výsledkov volieb. Tie vychádzajú z prieskumov, z predpokladanej účasti a zo subjektívnych názorov a skúseností Pavla Haulíka, Martina Slosiarika a Jána Baránka.
Pokračovanie vlády v nezmenenej podobe predpokladajú len na 25 až 30 percent. Najväčšiu - až 50-percentnú šancu - má podľa Haulíka i Slosiarika kombinácia strán súčasnej a minulej koalície.
„Výsledok môže byť veľmi tesný a iné reálne riešenie byť nemusí," povedal Haulík o koalično-opozičnej kombinácii. Vyššiu šancu, že sa k moci dostane pravicová koalícia, vidí iba Baránek.
Toľko teda analytici pre SME (8. júna 2006)
II. Politológ Grigorij Mesežnikov v rozhovore pre český denník e15.cz naopak nepredpokladá kombináciu koaličnej a opozičnej strany, tvrdiac, že „volebné výsledky sú ťažko predpovedateľné. Ale pokiaľ ide o možné scenáre, tak vzhľadom na to, že všetky opozičné strany s výnimkou jednej (SMK), ale to je len formalita, vyhlásili, že so Smerom a ostatnými vládnymi stranami do vlády nepôjdu, tak sú predstaviteľné iba dva scenáre - pokračovanie vládnutia súčasnej koalície v trojici alebo dvojici, alebo môže vzniknúť koalícia stredo-pravých strán, vytvorená štyrmi alebo piatimi stranami. Nepredpokladám, že dôjde k prieniku vládnych a opozičných strán a do istej miery sa zopakuje doterajší model, ktorý na Slovensku funguje od roku 1990 - všetky koaličné vlády sa skladali buď iba z populistických tzv. neštandardných strán alebo zo strán programových a štandardných. Nedochádzalo ani raz k ich prieniku.
RK: Vy to síce nepredpokladáte, ale vylučujete to? Predvolebné vyhlásenia a povolebná realita bývajú často odlišné.
e15.cz: Považujem to za veľmi nepravdepodobné, vylučujem to na 99,99 percenta. Jednak je to silný záväzok, ak silní opoziční politici s kreditom, Iveta Radičová, Ján Figeľ, Richard Sulík a Béla Bugár povedia, že nepôjdu do koalície so Smerom, tak si neviem predstaviť, že v priebehu krátkeho času svoje rozhodnutie zmenia."
III. Čo sa teda dá v sobotu 12. júna očakávať?
Posledné predvolebné prieskumy verejnej mienky, venované popularite politických strán, potvrdili tohtoročný trend, ktorý na jednej strane otriasol niekoľkoročnou axiómou, že bez Smeru-SD sa nebude dať zostaviť vláda a jedinou nezodpovedanou otázkou je, či bude Robert Fico potrebovať až dvoch koaličných partnerov, alebo si vystačí s jedným (dnes už znie neuveriteľne, že podľa jedného vlaňajšieho prieskumu by dokonca mohol vládnuť aj sám). Na druhej strane prieskumy signalizujú, že pozície koalície a opozície sú mimoriadne vyrovnané a patová situácia, keď by jeden aj druhý blok získal po 75 mandátov, sa nedá vylúčiť - napokon, takýto výsledok sa objavil až vo dvoch tohtoročných prieskumoch. Dokonca májový prieskum agentúry Polis Slovakia prisúdil opozičným stranám väčšinu v NR SR.
Matematicky je však zrejmé, že kým kombinácia fifty - fifty je iba jedna (75:75), ostatných, keď väčšinu získa jeden blok, je iksnásobok.
Je to skoro až neuveriteľné, že jeho predchodcom (Mečiarovi a Dzurindovi) trvalo dve volebné obdobia, kým ich voliči poslali od válovov a to boli v oveľa menej komfortnej pozícii, než do akej sa dostal Robert Fico v roku 2006. Mal naštartovaný slušný ekonomický vývoj, bezprecedentný rast príjmov, dostatočnú väčšinu v Národnej rade, mimoriadnu podporu občanov, stále zostáva najdôveryhodnejším politikom a napriek tomu sa musí o výsledok sobotňajších volieb obávať. Dôvodov je viac, jedným je globálna kríza, s ktorou by mala problémy aj mentálne a profesionálne oveľa zdatnejšia vláda, dva sú na stránkach www.ukradli.sk a www.zadlzili.sk, ďalšie argumenty prinieslo viacero think-tankov, analyzujúcich vládnutie trojspolku Fico - Mečiar - Slota.
IV. Čo hovoria prieskumy
Podľa posledného prieskumu Focusu by sa teda voľby skončili remízou a súčasné koaličné a opozičné strany by mali v parlamente po 75 hlasov. Hoci viacerí politológovia tento variant spochybňujú, vylúčiť sa celkom nedá a bolo by určite zaujímavé, ktorý blok by dokázal získať podporu z druhého brehu (buď v podobe prechodu celej strany, alebo aspoň niekoľkých „zodpovedných" poslancov).
Strana máj apríl marec február január
Smer-SD 35,3 36,8 38,4 38,6 41,4
SDKÚ-DS 14,0 13,4 14,3 11,3 15,2
SaS 13,3 11,5 8,6 9,6 5,1
KDH 8,3 8,6 9,7 9,6 9,0
SNS 6,1 8,6 6,3 6,2 6,2
SMK 5,9 5,1 5,2 5,1 5,6
Most-Híd 5,6 5,1 6,9 5,6 5,2
ĽS-HZDS 5,1 5,4 5,4 5,8 6,5
V májovom prieskume agentúry Polis Slovakia dokonca nastal zásadný zvrat, keď po prvý raz v tomto volebnom období by strany SDKÚ-DS, KDH, SMK, SaS a Most-Híd mali viac ako koaličná dvojka, teda 82 hlasov. Smer s SNS by mali len 68 hlasov, HZDS by sa do parlamentu nedostalo. Hoci sa tento prieskum dá brať s istou rezervou, odzrkadľuje ďalší trend - na rozdiel od predchádzajúcich volieb, kedy sa dali výsledky viac-menej voľby odhadnúť a otázna bola jedna relevantnejšia strana (SF), tieto voľby budú do samého konca veľkou neznámou, pretože na hranici zvoliteľnosti sa pohybujú minimálne štyri strany: SNS, ĽS-HZDS, Most-Híd aj SMK a treba dodať, že hoci má SaS už niekoľko mesiacov veľmi slušné výsledky v prieskumoch verejnej mienky, fakt, že ide o novú stranu, prikazuje, aby sa k jej preferenciám pristupovalo s veľkou obozretnosťou.
Strana máj apríl marec február
Smer-SD 34,3 36,2 38 40,8
SDKÚ-DS 16 13,8 12,7 14,4
KDH 11,9 13,2 13,4 10
SaS 9,9 9,2 8 8,1
Most-Híd 5,3 6,2 6,7 6
SMK 5,1 5,8 5,9 5,1
SNS 5 5,3 5,2 5,6
ĽS-HZDS 4 4 4,4 4,1
Tieto trendy v podstate potvrdzuje aj porovnanie posledných prieskumov troch agentúr, ktoré sa prieskumom venujú dlhodobo a systematicky (Polis - 15. až 25. mája, Focus - začiatok mája, MVK - apríl).
Strana Polis Focus MVK
Smer-SD 34,3 35,3 35,1
SDKÚ-DS 16 14 11,7
KDH 11,9 8,3 11,4
SaS 9,9 13,3 11,6
Most-Híd 5,3 5,6 5,1
SMK 5,1 5,9 6
SNS 5 6,1 6,2
ĽS-HZDS 4 5,1 5,2
V. Axiómy a špekulácie
Zo všetkých spomínaných prieskumov a trendov vyplýva niekoľko viac-menej zjavných a niekoľko viac-menej špekulatívnych konštatovaní.
K tým zjavným, o ktorých sa nepochybuje a možno ich označiť za axiómu, patrí najmä tá, že voľby vyhrá Smer-SD. Nie je to nič prekvapujúce, dlhodobo ho vedie najpopulárnejší slovenský politik, zdedil sľubné ekonomické dedičstvo a nakoniec jeho preferenciám veľmi neublížila ani globálna kríza, na ktorú sa dá zvaliť mnohé. Čo už dnes, samozrejme, neznamená, že aj bude zostavovať vládu. V slovenských politických reáliách by to nebolo nič mimoriadne, napokon, stalo sa tak aj v roku 1998, aj v roku 2002, keď vládu zostavoval Mikuláš Dzurinda, prvýkrát v drese SDK (bol druhý za ĽS-HZDS), druhýkrát v drese SDKÚ (víťazom volieb bola takisto Mečiarova strana a Ficov Smer skončil až tretí). Aj keď by to v slovenských dejinách nebolo nič mimoriadne, v prípade Smeru-SD by to bolo prinajmenej pozoruhodné, lebo prešustrovať taký voličský kapitál, akým disponoval po väčšinu volebného obdobia, by bolo skutočne povšimnutiahodným kúskom.
A nemožno obísť ani najčerstvejší český príklad, kde síce Paroubkovi socialisti mali najviac, na zostavenie vlády však mali málo poslancov a o zostavení vlády už niekoľko dní rokuje pravdepodobná stredo-pravá koalícia ODS, Top 09 a Veci verejné.
Ďalším trendovým javom je, že v pôvodnej alternatívnej trojici voči Smeru-SD nahradila Csákyho SMK Sulíkova Sloboda a solidarita. Dôvodom je nielen to, že Csákyho pozícia sa oslabila vznikom Bugárovho Mostu, ale aj to, že SMK sa čoraz viac podobá na slovenskú filiálku Orbánovho Fideszu a to do veľkej miery limituje nielen jeho elektorát na Slovensku, ale aj koaličný potenciál. Dôsledkom je, že sa znižuje nielen voči koalícii, ale aj voči opozícii - čo sa len veľmi ťažko racionálne vysvetľuje, pretože ak má SMK obhajovať a presadzovať záujmy maďarskej menšiny na Slovensku, nemôže tak robiť s Orbánom za chrbtom a následne z opozičných lavíc. Maďarská menšina bude teda stáť pre dilemou - či má voliť verbálne agresívnejšiu SMK, ktorá navonok vyzerá ako lepší obhajca jej záujmov, ale smeruje do opozičných lavíc, skadiaľ sa presadzujú záujmy takmer bez výsledkov, alebo empatickejších bugárovcov, ktorých až tak veľmi nepočuť bubnovať na nacionalistickú nôtu, ale ktorí sa môžu podieľať na vládnutí oveľa skôr, pretože budú prijateľnejším partnerom. Partnerom pre mnohých, Smer - SD nevynímajúc,
Základným zistením doterajších prieskumov však je, že sa vyrovnali sily vládnuceho Smeru-SD a trojice opozičných strán - dvoch parlamentných SDKÚ-DS a KDH a (zatiaľ?) mimoparlamentnej SaS. Ktoré podľa doterajších vyhlásení nemajú vôbec, ale vôbec záujem o vládnutie spolu so Smerom. Isteže, predvolebné vyhlásenia a povolebné činy sú neraz dve odlišné entity, čo sa ukázalo aj po voľbách v roku 2002, kedy o koalíciu so Smerom mali záujem aj kresťanskí demokrati aj dzurindovci, to však bolo ešte predtým, ako KDH a SDKÚ zistili, čo je Smer vlastne zač. Čiže s istou licenciou na omyl - a pre potreby tohto článku, aj keď nevylučujem, že ani Radičová, ani Figeľ nebudú takí odmietaví voči Smeru po voľbách ako teraz, hoci u Sulíka by som to neočakával, lebo v tom prípade môže s politikou skončiť, takýto podraz by mu jeho voliči neodpustili - môžeme očakávať, že pri rovnosti či porovnateľnosti ziskov Smeru a trojkoalície SDKÚ - KDH - SaS budú o zostavení vlády rozhodovať tzv. malé strany HZDS, SNS, SMK a Most. De facto rozhodne, kto z nich sa do parlamentu dostane a s akým ziskom.
VI. Čo nás teda čaká?
Predpokladajme, že do NR SR sa dostane osem strán najsilnejších podľa prieskumov.
A. Smer spolu s SNS (a možno HZDS) získa väčšinu a ak sa mu nepodarí vymeniť SNS za SMK alebo Most (vtedy by vládu tvorila trojkoalícia Smer - HZDS -SMK/Most), alebo HZDS za KDH (vtedy by vládu tvorila trojkoalícia Smer -KDH - SNS), bude pokračovať v terajšej zostave.
B. Opozícia získa väčšinu a ak nikto z nich nepodľahne lákadlám Smeru, budeme mať po štyroch rokoch opäť neľavicový „zlepenec" aj so všetkým, čo je s tým spojené. Vtedy skúsme dúfať, že táto koalícia bude poučenejšia a teda menej arogantná a naklonená korupcii ako tá v rokoch 2002-2006.
Predpokladajme, že niektorá z osmičky sa do NR SR nedostane.
C. Ak sa do NR SR nedostane niektorá z maďarských strán, bude platiť jemne pozmenený variant A.
D. Ak sa do NR SR nedostane SNS alebo HZDS, bude platiť jemne pozmenený variant B.
E. Parlamentný pat, keď majú strany koalície (dve alebo tri) rovnako 75 mandátov ako strany opozície (tri až päť). Vtedy rozhodne, kto skôr podľahne lákadlám druhej strany, či Smer získa KDH, SMK alebo Most, alebo opozícia získa na svoju stranu HZDS. Tieto rokovania bude limitovať, že v jednej koalícii bude len ťažko SNS s ktoroukoľvek maďarskou stranou. Porovnateľné animozity vládnu medzi dvojičkou KDH a HZDS, záujem o zmenu postoja Jána Figeľa alebo zmenu pozície Vladimíra Mečiara bude teda eminentný.
VII. Čo rozhodne?
Volebné programy čítajú voliči len v minimálnej miere a zdá sa, že v konečnom dôsledku rozhodne dôveryhodnosť a presvedčivosť lídrov. Volebná kampaň prechádza zaujímavými výkyvmi a kým sa spočiatku zdalo, že výsledky budú do veľkej miery determinované globálnou krízou, kolapsom gréckeho variantu sociálneho štátu či Hanzelovými škandálnymi tvrdeniami o pozadí financovania strany Smer, súčasnej koalícii mimoriadne pomohla maďarská karta, ktorú vytiahol tesne pred voľbami maďarský premiér Viktor Orbán. Či tak urobil vedome alebo nevedome, o tom možno viesť spor, ale je jednoznačné, že Orbánovmu Maďarsku bude viac vyhovovať medzinárodne slabšia vláda, v ktorej by boli Slota s Mečiarom, ako vláda s vyšším medzinárodným kreditom, kde by sa predsedovia SNS a HZDS nenachádzali.
Faktom však takisto je, že namiesto toho, aby sa vo volebnej kampani diskutovalo o vývoji štátneho rozpočtu a zadlžovaní krajiny, ako sa to stalo v Česku, kde uspeli strany „rozpočtovej zodpovednosti", slovenská volebná kampaň bola podobných citlivých tém do veľkej miery ušetrená. Že sa tak stalo aj zásluhou nedvižnej opozície, je jej historickou (ne)zodpovednosťou a zrejme jej to bude spočítané.
