Mečiar v televízii TA 3 totiž odmietol názor, že federáciu rozdelil s vtedajším predsedom ODS Václavom Klausom: „Dvajaľudia sa predsa nemôžu dohodnúť, že štát zanikne. Nám pripadlo vykonaťtechnicky rozdelenie česko-slovenskej federatívnej republiky, ktorábola rozpadnutá už predtým. Všetky pokusy o oživenie federáciev podstate boli neúspešné a keď sa hovorí, že to bol len môj názor sVáclavom Klausom, tak ja som napríklad pred prijatím Ústavy SR obišielvšetkých predsedov českých politických strán a s výnimkou predsedukomunistickej strany ani jeden nebol za spolužitie so Slovenskom. Tievety, ktorými ma posielali preč, boli - ať jste pryč, ať jsou drátynataženy, ať už zmizíte."
Otom, že Vladimír Mečiar používal lož ako pracovnú metódu, sme sa o. i.dozvedeli v polovici 90. rokov od zdroja z tohto hľadiska jedného znajdôveryhodnejších - od Mečiarovej bývalej pravej ruky Milana Kňažka.Isteže, povedal ich po odchode z HZDS, ale s týmto postrehom sastotožnili mnohí pozorovatelia slovenskej politiky. Napríklad MariánLeško v knihe Mečiar a mečiarizmus len do s. 65 vyše dvadsaťkrátusvedčuje Mečiara zo lži jeho vlastnými protirečeniami. A hoci je veľmi jednoduché a často opodstatnené akceptovaťtento univerzálny pohľad na jednu dominantnú črtu Vladimíra Mečiara,videnie delenia Česko-Slovenska podľa Mečiara až tak veľmi mimo misyzasa nie je.Možnonebude nezaujímavé uverejniť, ako sa na proces delenia pozerajú dvajajeho významní účastníci, Michal Kováč, vtedajší podpredseda HZDS apredseda Federálneho zhromaždenia, a Miroslav Macek, vtedajšípodpredseda ODS a podpredseda federálnej vlády.
S Miroslavom Macekom som hovoril v roku 2002 v jeho sídle v Zábřehu.
Jestvovalovôbec riešenie usporiadania ČSFR, ktoré by uspokojilo českú ajslovenskú spoločnosti pri ich rozdielnych pohľadoch na ekonomickúreformu a štátoprávne usporiadanie?
„Ajv ODS bolo viac názorov. Ja som bol presvedčený už dávno pred voľbami,že skôr alebo neskôr sa Československo rozdelí a ešte v OF som sa o tohádal s Burešovou, Pithartom, Jičínským. Bolo viac všeobecných dôvodov,prečo ten štát nemôže zostať zachovaný: Po prvé, dvojčlenná federáciaje z princípu nezmysel, musí mať najmenej troch členov, aby sa dalohlasovať a prijímať väčšinové uznesenie. V dvojčlennej federácii sastále iba vyvažuje a nie je čas na vládnutie. To, že nemôže byť viacako dvojčlenná, som vedel už od roku 1990, keď sme spolu s Klausom akočlenovia vedenia založenej ODS navštívili Jána Čarnogurského a on užvtedy hovoril, že máme zostať spolu, ale do Európy má ísť každýosobitne. Vtedy som sa spýtal Čarnogurského, čo by na to povedal, kebysa urobilo krajinské usporiadanie Česko - Morava -Slovensko s vlastnýmiparlamentmi a jednou menovou bankou. Čarnogurský odpovedal, že je toúplne vylúčené, to by ste nás stále prehlasovali. To bola veta, cezktorú sa nedostanete, aj Klaus ju označil za nezmysel. Mne to odvtedybolo jasné - vždy som pokladal Čarnogurského a KDH za podstatne väčšíchnie-priateľov spoločného štátu ako Mečiara."
Aké sú tie ďalšie dôvody?
„Druhá vec, ktorúsom pokladal za historický problém, bolo to, že Československo boloumelým štátom, vytvoreným po roku 1918 z viacerých dôvodov - aj zMasarykových pamätí vyplýva, že vzniklo, aby sa vyvážil a prevážilnemecký živel v spoločnom štáte. Obe krajiny mali veľmi málo spoločnéhov minulosti - určite nemali spoločný štát, právny systém,sociálno-spoločenský systém, spoločenské povedomie, zvyklosti, vzťahy.Čechy mali bližšie k Viedni a Mníchovu ako ku Slovensku a naopak. Táumelosť sa prejavovala aj v tom, že kedykoľvek neexistoval vnútornýdiktát štátu, ktorý všetky snahy o iné usporiadanie potlačil, tak priakejkoľvek vonkajšej kríze mal štát tendenciu sa deliť alebo sarozdelil. Podľa mňa to bola otázka času, v koho réžii sa štát rozdelí aišlo mi o to, aby to bolo pokojným spôsobom. Ja som sa na to veľmivehementne pripravoval, dal som si vytiahnuť cez švédsku ambasádu starúzmluvu zo začiatku 20. storočia o rozdeľovaní švédsko-nórskeho súštátia(tento subjekt trval len sto rokov) a tam som okopíroval myšlienkudelenia majetku. V ich prípade to bolo jednoduché v pomere 1:1. U násto bolo podľa počtu obyvateľov veľmi veľkorysé v pomere 2:1."
Po Slovensku sapotuluje mýtus, podľa ktorého ste krátko pred voľbami prišli za pánomKlausom a ukázali mu nejaké čísla - výpočet, koľko by Česko získalo narozdelení ČSFR a toto bol vraj pre Klausa rozhodujúci argument. „Neuvedomujemsi, že by som vypracoval nejaký rýdzo ekonomický elaborát, ale rozhodnesom vždy argumentoval aj tým. Osobne som presvedčený, že rozdeleniebolo pre Českú republiku samozrejme ekonomicky výhodné. Proti princípudelenia podľa počtu obyvateľov 2:1 ťažko mohol niekto niečo namietať.Myslím, že pri pohľade na Slovensko v rokoch 1945 a 1990 niktonepochybuje o finančných transferoch na Slovensko. Ani ja som protitomu nikdy neprotestoval, lebo v spoločnom štáte sú také transferynevyhnutné, pokiaľ sa štát má vyvíjať všade rovnako. Takisto jenepochybné, že na tom bola Česká republika podstatne lepšie a to, čo tuzostalo, to celé federálne know-how, ministerstvá, spôsob, ako vládnuť,ako zmeniť už založené ministerstvá, to je svojím spôsobom väčšiahodnota pre štát ako napríklad železničné vagóny a stíhačky a továrne.Aj Mečiar mi to pri jednom stretnutí v kuloároch povedal - áno, pre vásje to jednoduché, vy rozdelíte štát, na Československú národnú bankunapíšete Česká národná banka, na ministerstvách prerobíte cedule atabuľky a všetko ide ďalej, kým my musíme v Bratislave nájsť budovy preministerstvá, potom ich zariadiť a nájsť ľudí, lebo väčšina federálnychSlovákov v Prahe zostane a nám bude trvať roky, kým ich vychováme a onisa to naučia robiť - a ja som mu musel dať za pravdu. Toto know-how bolo obrovské plus štátu, zostalo u nás a skôr na federálnychministerstvách ako na národných. Po tejto stránke to bolo samozrejmevýhodné pre Českú republiku aj z mnohých ďalších dôvodov, politických,budúceho vývoja. V každom prípade po tých rokovaniach s HZDS - keď užbolo jasné, že ODS a HZDS budú rozdeľovať štát - vždy sme Klausatlačili do toho, aby zvolal predsedov ostatných strán a oznámil im, akosme ďaleko pokročili. Takisto som tlačil na to, aby sme po každomrokovaní urobili tlačovku a bez akéhokoľvek zamlčiavania povedalitotálne všetko, čo sme urobili - čím sme vynulovali priestor na akékoľvekšpekulácie. A samozrejme sme tým aj vynulovali priestor Mečiarovi robiťrozličné federálne manévre. Mečiar totiž po každom rokovaní naSlovensku povedal niečo, čím naše rokovania niekam posunul, a Klausovito veľmi vadilo. Keď som sa raz o tom Mečiarovi zmienil, tak sa usmiala povedal - toto nepočúvajte, dôležité je, čo poviem tu. To, čo hovorímSlovákom, je nutné pre ľudí na Slovensku, nie tu. Ale to je klasickápolitika."
Aké boli prevládajúce tendencie v ODS pred prvým rokovaním vo vile Tugendhat v Brne?
„Klaus bolobrovský federalista, z čoho som mal najväčšie obavy. On bolneuveriteľný federalista a bol ochotný ísť až na samotnú hranicurozvoľnenia federácie. Bol ochotný pristúpiť na dva parlamenty, nejakúzastrešujúcu organizáciu, takmer aj na dve armády a iné veci, ktorým ažtak nerozumel. Jediné, čo nebol ochotný akceptovať, boli dve menovébanky."
Na tom stroskotali rokovania o spoločnom štáte?
„Nedá sa to taktopovedať, Klausovi postupne čoraz viac dochádzalo, že to bude nutnéurobiť, ale spočiatku bol ochotný ísť do veľkých kompromisov, kam bysom ja už nešiel." Čo sa vlastne udialo na tom prvom rokovaní ODS a HZDS (krátko po voľbách v júni 1992 v brnenskej vile Tugendhat)?
„Po príchode siKlaus vyžiadal, aby sa s Mečiarom stretli sami, aby sa „očichali", akeďže to netrvalo plánovaných dvadsať, ale asi 40 minút, spýtal som saMichala Kováča, s čím prichádzajú. Miško Kováč vtedy vytiaholpripravený zväzok, z ktorého mi bolo jasné, že je to jemne upravenýdokument z roku 1968 o ekonomickom a obrannom spoločenstve. Keď sapotom vrátili obaja predsedovia a Klaus začal hovoriť, akoby smezačínali od bodu nula, ja som hneď vyskočil a povedal som, že sme došlioveľa ďalej a celé som to vysypal. Schválne som sa pozeral na Mečiara,ktorý totálne, ale totálne zbledol, pretože bolo zrejmé, že nastalasituácia, ako keď vám niekto pred začiatkom hry ukáže karty, kam chce vzávere dôjsť a bolo jasné, že tadiaľ cesta nevedie. Potom sa užrokovania uberali kľukatejšími cestičkami, lebo toto nemohlo prísť hneďna začiatku na stôl, takže sme sa posúvali od otázok, aké typyfederácie by boli prijateľné, ako by sa to malo rozvoľniť, až nakonieck tomu, že sa to rozvoľniť nedá, lebo podmienka dvoch menových bánkbola jasná."
S Michalom Kováčomsom strávil niekoľko hodín rozhovorov po tom, čo už nebol slovenskýmprezidentom a jeho videnie prvých rokovaní o rozdelení Československadopĺňa Macekovu verziu. (Celý rozhovor by mal byť uverejnený vnajbližšom čísle časopisu História.)
Zúčastňovaliste sa všetkých rokovaní HZDS a ODS, ktorých cieľom bolo nájsťštátoprávne usporiadanie federálneho štátu. Čo bolo podľa vás hlavnýmproblémom rokovaní s delegáciou ODS?
„Nanašej strane bola vždy jedna základná otázka - ako by sa pri udržaníspoločenstva Českej a Slovenskej republiky, v našom vtedajšom chápaníkonfederácie, dalo dosiahnuť, aby bolo uznané medzinárodnoprávnepostavenie SR a aby sa rovnalo medzinárodnoprávnemu postaveniu ČR. Vovšetkých iných otázkach sa mi zdá, že snáď bolo možné nájsť riešenie.Pokiaľ, samozrejme, nevychádzame z toho, že česká strana išla narokovania už dopredu s istým zámerom. Ale mne sa to v tom čase javilotakto - nepoznal som situáciu, že česká strana mala pripravené rôznemateriály pre takýto variant. My v HZDS sme ich nemali pripravené. Vtom čase sa mi zdalo, že najotvorenejšia otázka, na ktorú sme nevedelinájsť spoločné riešenie, bola otázka medzinárodnoprávneho postaveniaoboch republík. My sme v tom videli kľúčovú otázku. Boli sme pripravení- čo sa aj napokon stalo - že zostane spoločná obrana, mena azahraničná politika, ale pritom bude vidno, že ten štátny útvar jekonfederáciou a že jeho suverénmi sú republikové orgány a republiky. Natoto však už česká strana nebola ochotná za žiadnych okolnostípristúpiť. Preto ak sme aj niečo konkrétne vyriešili, vždy sa to zvrtlona vyriešení tejto otázky. Naši českí partneri vyjadrili zásadnýnesúhlas s hľadaním kompromisného riešenia a znovu sa vracali k svojmuvolebnému programu, na základe ktorého ODS vyhrala voľby, t. j. že ODSchce funkčnú federáciu a keď to nemôže byť funkčná federácia, taknavrhovali rozdelenie." Povedali to aj na vašom prvom stretnutí?
„Nie, nie.Uskutočnilo sa niekoľko stretnutí, až sme dospeli k tomu, že ak tenštát nemôže byť funkčnou federáciou, tak potom nezostáva nič iné akorozdelenie. Aspoň ja to tak vnímam a tak sa mi to zafixovalo dovedomia, lebo sme čakali, kto povie takúto vec. My sme ju nikdynepovedali, lebo sme sa na to nepripravovali, ale povedala ju českástrana, pán Klaus." Povašom prvom stretnutí v Brne Václav Klaus českým novinárom tvrdil, žefederácia je stratená, a podľa HZDS je vraj stratený aj spoločný štát.Mečiar hovoril, akoby Česi povedali, buď funkčná federácia aleborozchod - je to pravda?
„Áno. Skôr nežpoviem, ako to stretnutie prebehlo, poviem jednu vec, ktorá nebolanikdy nikde zverejňovaná. Vo Federálnom zhromaždení sme mali úzkevzťahy s podpredsedom ODS pánom Kovářom. Aj keď oficiálne prvýmpodpredsedom ODS bol Šedivý, politické kontakty mal na starosti Kovář.Pán Kovář stále za mnou chodil ešte pred voľbami, aby sme im dali svojupredstavu štátoprávneho usporiadania ČSFR. Ešte pred prvým stretnutím vBrne odo mňa Kovář chcel, aby sme im dali na papier našu predstavu okonfederácii. Súhlasil som, ale upozornil som ho na to, že Mečiarnechce dať oficiálne nič na papieri, avšak na druhej strane som uznal,že ak sa majú začať rokovania, musíme vzájomne poznať, kto s čím narokovanie pôjde. Kovář povedal, že predstava je vo volebnom programeODS, kde hovoria o funkčnej federácii. Z toho vyplýva, že niektorékompetencie, ktoré ešte v novembri 1990 prešli kompetenčným zákonom zfederácie na republikové orgány, chce ODS naspäť na federálnu úroveň.Dal mi tento materiál a ja som mu prisľúbil, že mu dáme neoficiálnymateriál, lebo oficiálny materiál neexistuje. Predtým som sa pokúsilhovoriť s Mečiarom, že by sme mali v politickom grémiu prerokovať našupredstavu o štátoprávnom usporiadaní, že nestačí, ak každý z nás mániečo v hlave a ak nie sme ani sami v týchto otázkach zjednotení.Mečiar to jednoznačne odmietal. Videl som, že nerád pracuje s vopredpripravenými materiálmi. Fakticky ani republikové predstavenstvánerokovali tak, že by bol dopredu známy náš postoj. Pravdepodobne je toMečiarov štýl práce, a aj v tejto otázke, neporovnateľne dôležitejšej,zaujal podobné stanovisko, takže žiadny písomný materiál neexistoval." Myslíte si, že ani Mečiar pôvodne nevedel, kam chce tie rokovania dosiahnuť? Vedelo HZDS, že chce samostatný štát?
„Mečiarpravdepodobne tiež nevedel, ako by takáto konfederácia, o ktorej smehovorili v našom volebnom programe, mala fungovať. Najmä ak už ide okonkrétne riešenia, aké konfederálne orgány by mali byť, akékompetencie by mali zostať na ich úrovni, čo všetko by sa malo preniesťna republikové orgány. Aspoň ja neviem o tom, že by mal nejakúpredstavu. Ale vrátim sa k tomu materiálu. Tak sme sa viac-menej tajnedohodli, Húska, Moravčík a ja, že pripravíme náš materiál, a potom soms ním zoznámil aj pána Čiča. Dohodli sme sa s Kovářom, že mu hoodovzdáme, ale nie ako oficiálny materiál, ale proste ako pracovnúverziu. Dohodli sme aj to, kedy mu ju odovzdáme. Dnes sa nad týmusmievam, lebo sme to museli urobiť tak, aby sa o tom Mečiarnedozvedel. Dohodli sme sa, že sa stretneme na benzínovom čerpadle priBrne v noci okolo pol dvanástej a aj sme tak urobili. Spolu s pánomČičom sme odovzdali ten materiál Kovářovi. A o tomto texte sme na prvomstretnutí diskutovali, keď pán Mečiar s pánom Klausom sedeli pod týmdubom aspoň dve hodiny. My podpredsedovia sme sedeli za okrúhlym stolomvo vile Tugendhat a samozrejme, o čom inom sme mali debatovať, ak nie otom, aká je naša predstava. Všetci sa museli tváriť, že od nás ničpísomne nedostali, lebo Kovář ju dostal takýmto viac-menej pokútnymspôsobom, takže ani neviem, komu to dal a komu nie. Vychádzal som ztoho, že nič zlé neurobíme, keď vlastne vysvetlíme tú predstavu, ktorúsme takto neoficiálne dali na papier." Určite to teda nebol Mečiarov projekt. Vedel o tom Klaus?
„Predpokladám,že áno. Určite sa mu Kovář pochválil, že sme mu ten materiál dali, aleuž si nepamätám, bol to možno 6, možno 9-stránkový text, alesamozrejme, chcem ho vo svojich pamätiach zverejniť. O tejto predstavesme sa vlastne zhovárali, že sa nemusí nazývať konfederácia, že to môžebyť únia alebo obranné spoločenstvo. Dosť sme hovorili o našejpredstave o konfederácii, a keď sa Mečiar a Klaus vrátili, tak to pánMečiar zhodil viac-menej zo stola. Ani dnes neviem presne povedať, akoprebehlo to prvé rokovanie, lebo už bolo za účasti predsedov. Faktickyišlo o dialóg medzi predsedami, my ostatní sme len sem-tam vstupovalido ich dialógu. Zrejme to bolo tak, že Macek informoval, o čom smedovtedy hovorili. Pre Mečiara bolo možno veľké prekvapenie, že sme onejakej predstave rokovali, aj keď ich nepovažoval zaoficiálne rokovania, lebo boli bez účasti predsedov, bolo to len taképracovné rozhovory, aby sme nezabíjali čas. A keďže inú predstavu aniKňažko, ani ja, ani Húska sme nemali, len to, čo sme dali na papier a sčím sme sa nemohli verejne priznať, tak sme o tomto hovorili, ja vdomnení, že niektoré veci, ktoré sa týkajú fungovania konfederácie, súvšeobecne známe. Ani Mečiar si nemohol urobiť nejakú odlišnú predstavu.Pokiaľ, samozrejme, nerokoval s Klausom o niečom inom, ale to neviem,lebo o čom rokovali, nám nepovedali. Takže toto je pre mňa neznáme amôžeme to len dešifrovať z rôznych Mečiarových a Klausových vyhlásení." Vedeli ste, keď ste išli na prvé rokovanie s ODS, že sa štát rozpadne?
„Nie. Spomínam si na viaceré diskusies pánom Mečiarom - a ani v čase, keď už došlo k zásadnému politickémurozhodnutiu, že ak nemôže byť funkčná federácia, ideme pripravovaťrozdelenie, pán Mečiar stále nemal predstavu o tom, ako bude procesrozdelenia prebiehať. Stále nás presviedčal, že ten proces bude trvaťštyri roky a ja som tvrdil, že sa mýli, lebo ak sa rozhodne o rozdelenívo Federálnom zhromaždení, tak to bude od 1. januára 1993. Mečiar malpredstavu, že poslanci FZ budú zasadať ešte štyri roky, resp. toobdobie, ktoré zostáva do naplnenia funkčného obdobia. Samozrejme,nemal to s nikým prerokované. Pre mňa bolo prekvapením, na základe čohosi vytvoril takú predstavu, lebo som vedel a cítil, že len čo začneFederálne zhromaždenie napĺňať politické rozhodnutie o rozdelení, už tonebude otázka ďalších štyroch rokov, ale že títo poslanci naplnia svojefunkčné obdobie rokovaniami o rozdelení." Myslíte, že Česi sa viac pripravovali na samostatnosť?
„Myslím, že českí politici už mali hotový materiál pol roka alebo rok predtým, čo sme sa neskôr dozvedeli." Napríklad mali pripravené kolky na vlastnú menu.
„Nechcem týmpovedať, že Česi chceli rozdelenie, ale postupovali normálne, ako smeaj my mali postupovať. Aj my sme sa mali pripraviť na to, že nebudemeúspešní v rokovaniach o štátoprávnom usporiadaní formou konfederácie, aže ak z toho vyplynie alternatíva dvoch samostatných štátov, čo všetkobude predmetom delenia. Kým Česi si pre takýto prípad pripravili celýrad vecí, my sme ich nemali pripravené." Myslíte si, že Mečiar chcel samostatnosť, alebo bol k nej skôr dotlačený?
„Myslím si, žemenil svoje názory. Tak ako sme to zistili pri mnohých otázkach, menilaj svoj postoj k samostatnosti. Boli chvíle, keď si myslel, žesamostatnosť je najlepšie riešenie, a zase boli chvíle, keď si moholuvedomovať isté problémy. Ale tento postreh vychádza až z neskoršejskúsenosti - vlastne pre neho bolo vždy dosť dôležité, aké mocensképostavenie pri takom alebo onakom riešení bude mať on sám. Čiže totobolo preňho možno jedno z hlavných kritérií, takže si vedel predstaviťsvoje fungovanie aj vo federácii, samozrejme, pri istom zabezpečenísvojho mocenského vplyvu."
Jednoznačneobviniť V. Mečiara z klamstva či senilnosti, ak zdôrazňuje českýnezáujem o udržanie spoločného štátu (samozrejme, do veľkej miery tobola aj prirodzená reakcia na dianie na Slovensku) , nie je jednoduché- napokon, kto zo starších už zabudol na Mečiarove vzlyky pre domácu čizahraničnú (Le Monde) tlač: Samostatnosť nechceme, tlačia nás do nej...alebo Ak rokujeme o samostatnosti, tak nie preto, že chceme, ale preto,že musíme... Čo na druhej strane dosť zásadne spochybňuje Mečiarovugloriolu otca-zakladateľa.
Podstatne viac však fabuluje predseda ĽS - HZDS pri otázke neuskutočneného referenda o rozdelení Česko-Slovenska. (pokračovanie)
