Ja a moje skutočné ja

Niekedy je najväčším šťastím správať sa úplne spontánne. Pre mňa pojem správať sa úplne spontánne znamená zobrať fotoaparát sadnúť na elektrický vozík a ísť fotiť ale nie to čo mi niekto ukáže ale to čo cíti moje srdce možno aj di

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Myslím si že odmalička som dostal dobrú výchovu od rodičov. Samozrejme som na to patrične hrdí. Pokora a úcta je v mojom živote na prvých priečkach je určite veľmi dôležité byť úctiví a vážiť si druhých ľudí okolo seba. Podľa mňa po láske je to v hodnotovom Rebríčku to najdôležitejšie. Ale naša spoločnosť nás učí niečo iné a čo také že peniaze a postavenie je dôležitejšie ako pokora. Ja viem treba si vážiť každú ponúknutú možnosť ktorú v živote dostaneme neznamená to však aby sme nehali zničiť vlastnú dôstojnosť. Dosť často V poslednej dobe sa stretávam S aspektom že ľudia ktorí si chcú udržať prácu robia preto častokrát veľa veci ktoré ponižujú ich dôstojnosť. No ja som si povedal že taký nebudem budem taký akého ma vychovali rodičia. Budem si vážiť ľudí nie podľa toho ako vyzerajú alebo čo majú ale podľa toho ako sa ku mne správajú. Môže to byť aj bezdomovec je mi to jedno pokiaľ ma dokáže objať a povedať vážim si tvoju prácu alebo mám ťa rád častokrát je ten človek duševne hodnotnejší ako človek ktorý je pod kravatou. Nemám dôvod sa na nikoho hnevať nie je to správne. Len si uvedomujem že pokora a úcta sa úplne Z tejto spoločnosti jednoducho vytráca a my sami preto nič nerobíme aby to bolo lepšie. Práve naopak ukazujeme svoje slabé stránky ponižujeme jeden druhého ubližujeme si navzájom ale prečo? Aby sme dokázali kto je silnejší? Aby sme mali viac peňazí ako majú tí druhí? Je to správne? Častokrát ja sám sa tak správam ale vidím že toto nie je správne. Keď ráno prídem domov ľahnem do postele a premýšľam prečo sa tak správam žiadne racionálne vysvetlenie jednoducho nie je. Prečo som taký? Kto ma to naučil? Rodičia alebo priatelia alebo tý ktorý sa hrajú na priateľov . Jednoducho prestávam rozumieť sám sebe prečo toto nie je to moje skutočne ja? Takéto slobodné úprimne otvorené nespútané jednoduché krištáľovo čisté ja? A potom že ráno o 5 nemôžem spať kde sa to všetko stratilo? Pýtam sa ale odpoveď som stále nenašiel kto ma príde objať a povedať mám ťa rád kto? Len preto aby vo mne odhalil to malé detské ja. Nikto ležím a pozerám sa na biele steny a premýšľam prečo som taký neviem. A zrazu si uvedomím že už nieje čas na ľútosť jednoducho prišiel ďalší deň ktorí možno bude krajší ako bol ten včera sadnem si a vykročím tým istým smerom ako včera jednoducho hľadať pocit sebaistoty pokory úcty ale v prvom rade lásky aby som bol aspoň pár minút Z toho všedného dňa šťastný lebo vtedy dokážem robiť šťastných všetkých ľudí okolo seba. Niekedy je najväčším šťastím správať sa úplne spontánne. Pre mňa pojem správať sa úplne spontánne znamená zobrať fotoaparát sadnúť na elektrický vozík a ísť fotiť ale nie to čo mi niekto ukáže ale to čo cíti moje srdce možno aj dievča ktoré kráča oproti mne a s údivom sa na mňa pozerá alebo čo tak padajúci list ktorý vypadne zo stromu alebo starčeka so psom ktorý si užíva jeseň svojho života alebo dieťa ktoré sedí na kočíku a cmúla si prst . Nie je nič krajšie ako ísť niekam von S niekým kto ťa má rád. Viete aký je to pocit zobrať známu na kolena keď spolu sedíme na elektrickom vozíku a dokážeme sa smiať na úplných hlúpostiach vtedy pochopím že téj osobe skutočne na mne záleží. Veľakrát sa mi stáva že v takomto prípade práve ja ukazujem na zdravých ľudí prstom ale viete prečo? Nie preto aby som ukazoval na ich chyby ale preto aby som im dal najavo že aj ja dokážem byť šťastný ak dokážem urobiť šťastných druhých tak dokážem urobiť šťastného aj zseba. Moje reakcie sú spontánne áno lebo som taký a Jednoducho iný nebudem. Ja vás chápem že niektorým ľuďom to vadí. Ale niečo vám poviem keby ste ma poznali dobre vedeli by ste že v podstate nie som zlý človek. Ale tu sa aspoň vidí kto uvažuje povrchne. Jednoducho povedané kto si potrebuje zvýšiť vlastné ego. Myslím si že som psychicky veľmi odolný ale to neznamená že sa nebudem brániť keď je toho príliš. A vtedy mi je jedno ako sa na to Pozerá okolie. Ale ľudia ktorí ma poznajú vedia aký v skutočnosti som. Človek má právo robiť nesprávne rozhodnutia jednoducho nemôžeme byť dokonalý to nejde. Ale ak si dokážeme priznať vlastnú chybu vtedy sa ukáže nefalšovaná vnútorná hodnota nášho ja. Niečo vám poviem odmalička veľa ľudí na mňa ukazovalo prstom dávali mi najavo že som jednoducho odlišný ako ostatní ale prečo? Od určitého momentu chápem že nikto nemá právo na nikoho ukazovať prstom jednoducho nastal čas aby som sa začal adekvátne brániť. Niekedy je správne na seba upozorniť aby ľudia pochopili že vy si nezaslúžite aby vás niekto ponižoval a Je absolútne jedno či budú Z toho nejaké dôsledky alebo nie neznamená to nadávať ale znamená to asi toľko gestikuláciu vlastného tela zvýrazniť natoľko aby tá druhá strana pochopila že nemá nato právo a vtedy človek na druhej strane pochopí že máte svoju hodnotu. Samozrejme človek na druhej strane ktorý je inteligentný. To som zabudol dodať. Preto som sa rozhodol že už nikdy sa nebudem pretvarovať jednoducho vždy budem ukazovať moje skutočné ja. Ktoré sa vie tešiť vie sa usmievať ale vie aj plakať keď to tak cíti. Už mám dosť toho ako sa niektorí ľudia pretvarujú aby dosiahli niečo vo svoj vlastný prospech. Myslíte že je to správne? Mať veľké auto veľa peňazí a kúpených priateľov myslíte si že je to naozaj správne pretvarovať sa a na druhej strane sa obávať čo bude zajtra? Niečo vám poviem ja sa obávať nemusím lebo sa nemám prečo. Každé ráno sa zobudím počkám kým ma niekto zdvihne Z postele poďakujem sa objímem toho človeka ktorý to pre mňa urobil a zrazu pochopím že mám v živote oveľa viac ako tý bohatý. Zrazu pochopím že mám stále vlastnú tvár na ktorú sa dokážu dobrý ľudia bez toho pozrieť aby museli odvrátiť zrak. Je samozrejme že niektorí ľudia odvracajú zrak ale viete prečo preto lebo sa na mňa pozerajú príliš povrchne ale mne to nevadí je to správne svet nemôže byť iba čierny a biely to nejde. Ale zase mám okolo seba známych ktorý navonok vyzerajú nedostupne ale vo vnútri sú to veľmi dobrí ľudia to je podľa mňa ten rozdiel skutočného ja. Keď daný človek dokáže pomôcť človeku aj keď to ten človek ktorí tu pomoc potrebuje od tej druhej strany neočakáva. Jednoducho vtedy to má nenahraditeľný význam vtedy strácajú hodnotu všetky peniaze vtedy nadobúda hodnotu pokora a Úcta jeden voči druhému vtedy je to správne. Keď prestávame riešiť ako vyzeráme začíname riešiť ako cítiime rozpoviem vám jeden príbeh ktorý sa mi skutočne stal bolo to pred pár rokmi ešte som mal starý elektrický vozík. Bol jesenný večer asi tak 6 h šiel som domov. Stal som na prechode pre chodcov a čakal kým prejdú autá na jednej strane prechodu bol bezbariérový nadiast prax hovorí že bude aj na druhej strane nemal som ani najmenší dôvod O tom pochybovať ale čo sa stalo? Bol tam 10 centimetrový odskok a tak sa stalo to že nastal pád a Hlavou som narazil na pätník neviem koľko som tam ležal ale známa ktorá sa za mnou rozbehla povedala že ja za nič nemôžem ževraj som sa uhinal nejakým dvom ľuďom a oni prešli okolo mňa akoby sa nič nestalo. Ona sa rozbehla cez križovatku aby mi išla pomôcť. Tu máme jasný príklad že nám môže pomôcť človek od ktorého by sme to neočakávali podľa mňa je čas aby sme ukázali naše skutočne medziľudské ja. Viac mojich fotografií nájdete tu https://www.facebook.com/ropco.sk/?notif_t=page_invite_accepted&notif_id=1477506174997974

Róbert Nemčík

Róbert Nemčík

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prečo sa často kladie táto otázka jednoducho som človek ako ty alebo ona to je celé. :D dokonalé šťastie je pre mňa šťastie druhých lebo vtedy sme šťastný aj my sami Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu