Keď na konci februára hovoril pred zhromaždením Matice Slovenskej, že „od menšín na Slovensku vídame najmä požadovačnosť, ale nijaké povinnosti voči štátu... skôr natiahnuté ruky, zato takmer minimálne pestovanie občianskych cností", dalo sa možno ešte dúfať, že ide o ojedinelý úlet, snahu provokovať v rámci dlhoročnej tradície šírenia machalovských mýtotvorných drístov.
Ale keď teraz, po pár mesiacoch, v prítomnosti českého premiéra Fico vypustil tézu, že údaj o vysokej miere nezamestnanosti na Slovensku je „neuveriteľne deformovaný" množstvom nezamestnaných Rómov, to už musí každému normálnemu človeku začať blikať kontrolka intuície, ktorá sa v takýchto veciach nemýli.
Takže najprv to podstatnejšie: Áno, presne takýmto „nenápadným" pomenovávaním vinníkov všetkých našich krívd sa buduje mentalita ublíženectva, v ktorej ľudia veria, že za každý ich problém môže vždy niekto iný (akákoľvek menšina, globálne korporácie alebo nejaké sprisahanie). To z ľudí robí bezmocné obete, ktoré nemajú šancu zmeniť svoj osud, a preto sa môžu spoľahnúť už len na svojho odvážneho záchrancu. A preto nie je nijaká náhoda, že práve takýmito rečami sa veľmi často budujú základné kamene režimov, v ktorých je život neslobodným utrpením. V lepšom prípade.
Pretože platí, čo povedala Margaret Thatcher a ešte dávno pred ňou trochu inak Lao-C': „Dávajte si pozor na myšlienky, pretože sa zmenia na slová. Dávajte si pozor na slová, pretože sa zmenia na činy. Dávajte si pozor na činy, pretože sa stanú zvykmi. Dávajte si pozor na zvyky, pretože vytvoria váš charakter. A dávajte si pozor na charakter, pretože sa stane vašim osudom. Čo si myslíme, tým sa staneme."
Samozrejme, ide zrejme o kombináciu Ficovej snahy prekryť problém nejakou populárnou tézou, v čom mu následná verejná kritika a pobúrenie v skutočnosti len pomáha, a asi aj o spontánny prejav mentálnej mapy, ktorá sa nachádza v jeho hlave - proste si nedokáže pomôcť.
Ale to, že Fico je v snahe prekryť svoje problémy schopný povedať naozaj čokoľvek, ešte neznamená, že podobné úlety by mu mali prejsť bez povšimnutia. „Čo si myslíme, tým sa staneme".
A teraz k samotnej podstate. „Ak máme 250 tisíc, 300 tisíc rómskych spoluobčanov nezamestnaných, tak je to komunita, ktorá významne ovplyvňuje charakter nezamestnaných na Slovensku," povedal na inkriminovanom stretnutí Fico s tým, že „keby sme tento problém nemali, tak je naša nezamestnanosť možno na úrovni 8 - 9 %."
Tak po prvé: neexistujú etnicky členené štatistiky, z ktorých sa niečo také dá odvodiť. Po druhé: aj napriek tomu, že so zamestnateľnosťou Rómov máme veľký problém a že veľká časť z nich žije možno už druhú alebo tretiu generáciu bez toho, že by musela (legálne) pracovať, pohľad na štatistiky podľa dĺžky pobytu v evidencii núka iný zaujímavý obraz.
Vychádzajme z toho, že rast nezamestnanosti z posledného roka sa netýkal Rómov viac ako iných skupín obyvateľstva, a tiež z predpokladu, že veľká časť Rómov si prácu nevie nájsť naozaj extrémne dlhý čas. Ale momentálne je v evidencii nezamestnaných, ktorí sú v nej viac ako 4 roky (tu nepochybne dominujú Rómovia) necelých 57 tisíc z celkového počtu okolo 400 tisíc evidovaných nezamestnaných. Ide teda o približne sedminu z evidovaných uchádzačov o zamestnanie. Ostatní Rómovia sú v evidencii buď kratšie (a teda ešte nedávno pracovali), alebo sú mimo evidencie, pretože práve teraz pracujú (takých je dosť). Alebo sú mimo evidencie z iných dôvodov (napríklad invalidita, alebo nehľadajú prácu).
Fakty teda ukazujú, že problematickí Rómovia netvoria jadro Ficovho problému s vysokou mierou nezamestnanosti - a teda jeho pokus odviesť pozornosť je nielen hanebný, ale aj lživý.
Neznamená to, že veľké skupiny sociálne vylúčených nepracujúcich Rómov (a úplne rovnako aj ďalšie veľké skupiny obyvateľov, žijúcich v chudobe a bez šance na prácu) nie sú veľkou a ťažkou témou. Ale ak hovoríme o momentálnej miere nezamestnanosti, fakty ukazujú prstom na niekoho iného - je to práve nekompetentná politika Ficovej vlády, ktorá „vyrobila" od leta minulého roka desaťtisíce nových nezamestnaných a robí z veľkých častí Slovenska vyprahnutú krajinu bez nádeje na normálnu prácu a slušnú plácu.
