Tak napríklad, že Rwanda, Vietnam, Botswana a ďalších 74 krajín sveta je v súčasnosti pre podnikanie atraktívnejších ako naša ťažko skúšaná domovina. Vyplýva to z práve zverejneného Globálneho indexu konkurencieschopnosti, vydávaného pravidelne Svetovým ekonomickým fórom. Slovensko sa v tomto rebríčku prepadlo na najhoršiu úroveň za posledných 16 rokov (to tu ešte vládol akýsi Vladimír Mečiar a jeho parta) a oproti časom reformnej druhej Dzurindovej vlády (2005) kleslo o 37 miest (zo 41. na 78. miesto).
Zverejnený index neukazuje nič prekvapivé. Naše najväčšie slabiny (z pohľadu ľudí, ktorí tu podnikajú a vytvárajú pracovné miesta) sú tieto:
Bezkonkurenčne najhorší sme v kvalite verejných inštitúcií (chápu sa tu v širokom zmysle, teda vrátane vymáhania práva alebo dôvery v politikov, kde sme na 139. mieste z celkovo 148 hodnotených krajín).
Slabá je aj kvalita vzdelávacieho systému (130. miesto zo 148 hodnotených krajín sveta).
A problém máme aj s trhom práce (napríklad v položke „efekt zdanenia na motivácie pracovať" sme na 131. mieste na svete, v kategórii „schopnosť udržať talenty" sme na 130. mieste v rebríčku).
V porovnaní s krajinami na podobnom stupni ekonomického rozvoja zaostávame v spomínaných inštitúciách, v inováciách, v infraštruktúre a vo vzdelávaní. Napokon, všetky detaily sú dostupné na webe.
Aby toho nebolo málo, priložili aj štatistici pár čísiel a faktov na chrúmanie. Zamestnanosť v 2. štvrťroku (teda od nástupu Ficovej vlády) klesla o 0,3% (teda ubudlo približne 6900 pracovných miest) a počet ľudí, ktorí podľa zistení Štatistického úradu pracujú v zahraničí, stúpol o 14,2% (na vyše 136 tisíc ľudí). Súhrnne teda Slovensko prišlo od nástupu Ficovej vlády o takmer 30 tisíc pracovných miest, ktoré neboli nahradené inou ekonomickou aktivitou.
Takže tu máme situáciu, keď takmer štyria z desiatich ľudí v produktívnom veku nie sú ekonomicky aktívni, situácia sa zhoršuje a vláda namiesto podpory ekonomickej aktivity robí všetko pre jej pridusenie.
Zvýšila odvody a daňové zaťaženie práce.
Nečinne sa prizerá rozkladu justície.
Zhoršila zákonník práce a tým zlikvidovala tisícky pracovných miest.
Obmedzila a výrazne skomplikovala flexibilnejšie formy práce - na dohody a na živnosť.
Nevie zastaviť masívne daňové úniky, osobitne na organizovaných veľkých podvodoch s DPH.
Všade bujnie veľká korupcia a na stole sú megalomanské projekty (jedna zdravotná poisťovňa a podobne) ako opísané z biznis plánov veľkých oligarchických skupín...
A onen Človek roka 2012 pre severovýchodnú Európu nielenže nemá nijakú pozitívnu víziu a riešenia, ktoré by aspoň neškodili, ale naopak vyhlasuje, že „si naozaj nevedieme zle". Nie, nerobí si srandu. Má pravdu - on a jeho parta si zatiaľ naozaj nevedie zle. Bude to platiť až dovtedy, kým tu budú väčšinu viac než toto zaujímať jeho milostné pletky.
Nič proti láske v zrelom veku, samozrejme.
