Už keď Fico „obmedzenie použitia zisku zdravotných poisťovní" v roku 2008 víťazoslávne ohlasoval, bolo jasné, že:
takýto zákaz je vecne nezmyselný, pretože majitelia poisťovní majú veľa spôsobov, ako si zisk zo svojich poisťovní vytiahnuť (čo sa aj potvrdilo - stačí sa pozrieť napríklad na účtovné operácie s cieľom vyplatiť zisk akcionárom poisťovne Dôvera),
neobhájiteľne sa dotýka ústavou garantovaných vlastníckych práv (že je Ficov zákaz v rozpore s ústavou, potvrdil v roku 2011 Ústavný súd),
bude predmetom medzinárodných arbitráží s hrozbou obrovských škôd pre slovenských daňových poplatníkov (stalo sa, Slovensko prehralo arbitráž s majiteľom poisťovne UNION).
Keď na začiatku decembra minulého roka Slovensko prehralo medzinárodnú arbitráž s holandským vlastníkom zdravotnej poisťovňa UNION, bolo jasné, že sa spoločne poskladáme na prehratú sumu + úroky + náklady na právnikov v súhrnnej sume približne 44 miliónov eur.
Premiér Fico sa nenechal vyviesť z roly. Vyhlásil, že ide o neprávoplatné rozhodnutie a Slovensko sa odvolá. Už vtedy bolo jasné, že pokutu zaplatiť musíme a jediným výsledkom neschopnosti priznať prehru budú ďalšie náklady na úroky (každý mesiac + 50 tisíc eur) a právnikov.
Aby sa k obrovským a stále rastúcim škodám pridala aj trocha hanby, v polovici tohto týždňa luxemburský exekútor zablokoval Slovensku peniaze na luxemburských účtoch - takmer 30 miliónov eur (arbitrážnu pokutu + trovy protistrany + úroky).
Kto chce, môže veriť Ficovi, že nakoniec tento spor nejakým zázrakom vyhráme. A my ostatní môžeme premýšľať, prečo len za tento jeden Ficov spor nakoniec zaplatíme sumu, ktorá sa už rovná celému očakávanému príjmu zo zvýšených odvodov pre živnostníkov na tento rok. Alebo - aby sme zostali pri zdravotníctve - koľko nových, veľkých a moderných nemocničných pavilónov, akým je napríklad ten nedávno otvorený v Prešove by sa za Ficove frajeriny dalo na Slovensku vybudovať.
Ale to neznamená, že by sa náš podtatranský Lucky Luke, ktorý ešte nedávno vykrikoval, ako si to s majiteľmi zdravotných poisťovní rád „rozdá", nejako začal krotiť v rozlete. Idea vyvlastňovania zdravotných poisťovní, aby zdravotnú starostlivosť nakupoval občanom štátny monopol (jediná zdravotná poisťovňa), je stále živá. Keď budeme o nejakých desať rokov riešiť, prečo na nič okrem platenia prehratých súdnych sporov za zlé zmluvy a prehratých arbitráží za zlé rozhodnutia akosi nezostávajú peniaze, bude už náš Lucky Luke na politickom dôchodku.
Ale aspoň v tom je nejaká nádej.
