Áno, starí ľudia to majú ťažké. Odstáli a odchodili si veľa rokov, majú boľavé nohy a zaslúžia si oddych.. Ale vždy ma fascinovalo, ako sa dokážu zázračne a rýchlo pretláčať pri dverách u lekára so slovami – ja som tu už od šiestej, bola som tu prvá, chcem sa len opýtať, chcem len recept... Postaví sa pred dvere mladý človek, zaklope, nebodaj ešte aj vojde dnu a už sa za ním valí spŕška zaklínadiel a hromžení...
Stala sa mi taká príhoda. Každý mesiac chodievam na očkovanie kvôli alergii. Keďže je to zákrok, ktorý si nevyžaduje prítomnosť lekárky, vystačí si s tým aj sestrička. Preto my, ktorý chodíme na injekciu, máme prednosť. Pretože kým doktorka vyšetruje pacientov, sestrička môže očkovať. Jednoduché, logické.. No možno aj nie. Zaklopala som, vošla som dnu. Akonáhle som vyšla von, ozývalo sa zozadu dosť hlasné : „Pani, a vám nevadí, že ste sa predbehla?“ Pani? Mám 20!!! Prekvapená a s dávkou rozhorčenia som odpovedala : „Ak si to tu prečítate, pacienti na injekciu majú prednosť!“ S adrenalínom v krvi som si išla sadnúť. Obvykle nereagujem tak spontánne, ale asi hodinu dozadu som sa rozčuľovala v práci nad hlučnou mládežou..
Potom cestou v trolejbuse na mňa čakala ďalšia spŕška jedného dôchodcu. Bola som drzá, ale sadla som si a nepustila som staršieho pána sadnúť si. Keď som už vychádzala, starý pán začal : „To je teda mládež, ani sa nepostavia!“ Provokačne som sa usmiala a pokračovala som v ceste. Zvyknem postáť a pustiť starších, tehotné, či chorých ľudí sadnúť si. Veď aj mne sa to môže stať a možno mi to niekto potom aj oplatí. Druhá vec ale je (čo možno na prvý pohľad nevidieť), že mám koleno obandážované a mám teda problém s pohybom a bolo mi dosť zle na to, aby som pri státí omdlela. Ibaže to už veľa starších nevidí. Majú len istú tézu – mladý človek = mladé telo = veľa obety pre starších. Áno, mali by sme sa odvďačovať starším za veľa vecí, ktoré nám umožnili život, aký teraz máme, ale aj vy starší, by ste si niekedy mohli uvedomiť, že aj mladý človek môže mať problém..
Raz som sa tak v čakárni u ortopéda zhovárala s jedným pánom v stredných rokoch. On mi k tejto téme povedal asi toľko : „Starí ľudia na dôchodku majú veľa času, ale oni sa aj tak musia dopraviť k lekárovi už o šiestej ráno a rozčuľovať sa, koľko je v čakárni ľudí, kto sa predbehol a podobne.“ Mal pravdu, ľudia sa ponáhľajú do práce, do školy, alebo niekoho prácou je ponúkať lekárovi nové lieky a to sa dá jedine cez ordinačné hodiny. Úprimne ľutujem takých zamestnancov, ktorí počúvajú také spŕšky nadávok každý deň...
Ak sa dá, pomôžte starej pani cez prechod, uvoľnite jej miesto na sedenie, ale aj vy starší pochopte, keď niekto ostane sedieť zo zdravotných dôvodov. Opakujem, nie vždy sú na prvý pohľad viditeľné.
