Stalo sa vám niekedy, že ste mali pocit, akoby na vás padla ťarcha celého sveta? Akoby ste niesli obrovské bremeno na chrbte a každá jedna slza by patrila človeku, ktorý sa teraz trápi? Máte vlastné problémy, veď úprimne, kto ich nemá?! K nim sa nabaľujú problémy iných ľudí, ktorí vo vás vidia oporu. Tak sa to kopí a kopí, kým sa vám pod ťarchou záťaže nezlomia kolená. Padáte na zem a všetka bolesť, ľútosť a žiaľ sa vám tisnú do očí v podobe kryštálikov sĺz.
Navonok sa javíte ako silná a vyrovnaná osobnosť, no vo vnútri vás zožierajú starosti, ktoré sa nejako nevedia vyriešiť. Nedávate najavo svoje problémy, pretože nechcete zaťažovať ostatných. No práve oni vo vás vidia oporu a chodia za vami, aby ste ich vypočuli. Tak riešite osobné veci svojich blízkych a tie svoje posúvate, zabúdate na ne. Stačí malý podnet, možno len dojemný film a vtedy vám to príde všetko ohromne ľúto. Neviete prečo, ale posadíte sa do kúta a plačete. Vybavujú sa vám smutné udalosti a to nie len z vášho, ale aj zo života iných ľudí. Cítite niečo, no nedá sa to opísať. Nie je to tak ľútosť nad vami, ako skôr ľútosť celého sveta, ktorú vy beriete na svoje ramená a snažíte sa s ňou bojovať. Chcete si zachovať chladnú hlavu a chcete prestať, ale odkiaľsi to niečo stále prichádza a vy ste tak bezmocný, že sa tomu oddávate...
Po chvíli to začne pomaly odchádzať. Pred očami sa vám javia slnečné lúče, spomínate na tie pekné udalosti, na to, čo všetko máte a aký je váš život oproti iným jednoduchší. Starosti zrazu prestávajú nadobúdať určitú hodnotu a vám zrazu spoza mrakov vykukne slniečko. Vyčerpaní a oslabení ťažobou si potrebujete oddýchnuť. Ľahnete si do postele a teplé lúče šťastia vás nežne uspávajú. Život zrazu nadobudne nový rozmer a pred vašimi očami sa otvára opäť nová cesta, ktorou sa môžete vydať...
... aj takýto podnet vám môže zmeniť život naruby.
