Pár básní

Vďaka, už viac nie...

Znova hrá sa Paradise,
znova si chceš cestu nájsť,
ako vtedy, pamätáš?
Keď zem kropil hustý dážď.

V tom si zrazu prišiel ty,
by sa mraky roztrhli.
Slnce v srdce svetlo vnieslo,
pocítilo božské teplo.

Diaľky robia veľké divy,
názor tvoj hneď ovplyvnili.
Rozdelila lásku v nás,
dlhá cesta od vás k nám.

Mám to v hlave ešte dnes,
moje slzy nevieš zniesť.
Za tou piesňou Don’t cry znie
a ja vravím – už viac nie...

Blázon

Aha, človek
so zašitými ústami...
Azda nemý?
Možno...

... možno len čosi tají
a nemôže mi povedať.
... možno by aj chcel,
ale nesmie.

Som blázon?
Nerozumiem...

Telá krásne javia mi farby,
diela slávnych maliarov,
zvláštne hlasy
kdesi v pozadí,
čosi mi šepocú...

... nerozumiem...