Píšem, hoci nikam, píšem. Tebe.
Chcem, chcem po toľký krát.
Píšem, hoci nikam, píšem zo svojho srdca.
Toľko myšlienok mi prúdi hlavou, že neviem, ktorú z nich ti napísať.
Píšem celému svetu, píšem zo svojho srdca do toho tvojho.
Že si môj anjel, ktorý mi vždy požičia svoje krídla.
Ďakujem!
Mám dvoch anjelov. Viem, viem, aj strážni anjeli môžu byť dvaja, ale títo sú iní. Ich poznávacím znakom je veľké srdce plné dobroty. Nenazvem ich kamarátmi, pretože to slovo nie je dostatočne vystihujúce. Slová vôbec nie sú dobre vystihujúce, ale anjel sa mi páči viac ako kamarát. Pod skupinu kamarátov môže totiž niekto zaradiť aj známych. A oni nie sú len známy...
Ja viem, že vedia, čo pre mňa znamenajú. Ale niekedy je dobré niektoré veci zopakovať. Preto som sa rozhodla sem takéto niečo napísať, aby na to nikdy nezabúdali. Že ich mám veľmi rada, a že ich miesto v mojom srdci patrí navždy im. Nech sa deje čokoľvek.
