Mám prácu. Nie tak hocijakú. Je vcelku náročná na psychiku, pretože vidieť ľudí v dojatí dá zabrať. Chlad môjho srdca však nepovolí žiaden žiaľ...
Mojím ďalším adeptom bol mladý muž okolo dvadsiatky. Hľadala som ho dlho, blúdila som námestím, kým som ho zbadala. Ale. Vždy je ale, no v mojej brandži nebolo ešte nikdy. Nikdy sa mi to predtým nestalo. Dostala som okno, nevedela som, čo robiť, či to urobiť a hlavne ako. Niečo sa vo mne pohlo.. Rutina sa zrazu stala niečím novým... Nevedela som, nedokázala som to. Bol to mladý a ambiciózny chalan, prečo by mal už odísť? To nie je fér, moja práca, tá, ktorú som robila už niekoľko rokov, sa mi zrazu bridila...
Mojím vykúpením bolo prebudenie sa. Prebudenie z nepríjemné sna, v ktorom som stvárňovala smrť...
