Prepáč, že neviem povedať NIE. Jednoducho to naozaj nejde z mojich úst. Nechcem vidieť na ľudských tvárach sklamanie, nechcem nikoho zraniť. Viem, niekedy to je potrebné..
Prepáč, že dnes mám jeden z tých dní, kedy sa cítim takáto maličká a najradšej by som sa prepadla pod zem. Cítim sa, akoby som tu ani nemala byť, akoby sa mi veštci otáčali chrbtom. Prepáč, ak som sa ťa nejako dotkla. Viem, ako slová dokážu ublížiť, no niekedy neuvažujem nad vhodným výberom a poviem niečo, čo nemusíš správne pochopiť.
Prepáč, ak som ti niečo sľúbila (čo som ale nikdy nepovedala) a nechcem to splniť. Viem, čo by to porobilo a viem, že by to dopadlo zle. Jednoducho nechcem prísť o tvoju milú spoločnosť, o tvoje zabávanie ma, kedy úplne zabúdam na starosti.
Možno som ti ani nepovedala, ako som rada, že som našla tak skvelého kamaráta ako si ty. Pre mňa ním určite si. Nemôžem povedať o ľuďoch, ktorých poznám, že im dôverujem natoľko, že by som za nich dala ruku do ohňa. Ale hoci sa intenzívnejšie poznáme len chvíľu, si pre mňa človek, ktorého poznám roky a dôverujem mu. Ja som ťa možno sklamala a veľmi ma to mrzí, ale nechcela som...
... preto PREPÁČ, je mi to ľúto...
