Čo sú to vlastne slová? Sú to iba akési tiene našich citov, tiene toho, čo tak veľmi chceme svojej milovanej osobe povedať, že znamená pre nás všetko. Ale ako? Jedine slovami alebo skutkami, ale tie už strácajú kus toho, čo majú vypovedať. Je to ako keď niečo periete. Každým praním sa „to niečo“ stráca. Rovnako je to aj so slovami. Jednoducho nedokážu adekvátne pomenovať naše city..
Čo znamená „mám rád“? Prečo je slnko žlté a tráva zelená? Čo je to byť zelený? Sú to len obyčajné pomenovania. Ale nimi sa riadia všetci. Spoločnosť ustanovila nejaké pravidlá, ktorými slobodno-neslobodne žijeme. Inak by to asi ani nešlo. Ale pravdu povediac, kto nepočuje rád magické slovká lásky? Očakávame ich, chceme ich hovoriť, chceme ich cítiť. Čo vás však presvedčí viac – skutok pravej lásky či sladké slová?
Čarovné slová lásky by sme si mali šetriť pre toho jediného, kto si ich zaslúži, komu sa podarí ukradnúť vaše srdce a komu ste dali kľúč od seba samého. Niekoho ľúbiť neznamená len hovoriť, ale aj konať, veriť, nesklamať.
Slová vedia ublížiť, to nemusím azda nikomu ani hovoriť. Aj keď to sú len tiene, ľudia im veria. Preto si slová vážte a na ich výbere si nechajte záležať. Klamať slovami je jednoduché, ale skutkami nikoho neoklamete. Takže nestačí dokazovať len slovami, ale aj svojimi činmi.
Je teda jedno, či svojej polovičke poviete „ľúbim ťa“ alebo „milujem ťa“. Obe niečo prezrádzajú, no vždy nie to, čo naozaj sídli v našom srdiečku.
