Vraveli ste si niekedy, ako vlastne tento svet vyzerá? Cez aké okuliare sa naň dívame? Tento svet je pre mňa jedným veľkým pravidlom. Ak sa v ňom chceme voľne pohybovať, musíme prijať kultúru a zákony danej krajiny. Inak - opovrhnutie?
Prednedávnom som sa vrátila z Anglicka. Človek žijúci tam si neuvedomí, aký život tam žije, kým z neho aspoň na chvíľku nevyjde. Je to ostrov akoby separovaný od ostatných. Žijú si vlastný jednoduchý život plný strachu z neutíchajúceho nebezpečenstva ich krajiny. Samovraždy, vraždy, šikanovanie či krádeže, každý deň niečo.. Policajné autá bolo počuť takmer každú hodinu. Nemyslím si, že by svoj zaužívaný spôsob života chceli zmeniť, veď prečo, keď už si zvykli na tento? Nedokážu si predstaviť tú istú krajinu reálne o päť rokov. Tá mládež, ktorá tam dnes vykrikuje, neučí sa a robí len problémy (česť výnimkám, tie sa snáď nájdu všade) má rozhodovať o budúcnosti?
Každý z nás nosíme nejaké okuliare. Nechceme či nemôžeme vidieť skutočnosť? Iste, niečo sa nedá, ale niečo ani nechceme. Nové veci nemusia prinášať len dobré skúsenosti, tak načo riskovať? Aký by bol tento svet, keby sme si tie okuliare zložili? Jedno viem iste, určite nie taký, ako ho vidíme. Je pravda, že každý vnímame tento svet rôzne, ale to v tom nehrá veľkú rolu. Ten, kto nás stvoril dobre vedel, kam čo zakomponovať. Veď, viete si predstaviť svet bez farieb? Existujú vôbec farby? Len naše oko si vie vysvetliť všetky tie pohltené lúče vecí, len naše uši vedia vysvetliť vlnové dĺžky.. Aký by to bol svet bez farieb, bez zvukov – bez toho kúska optimizmu... Veď stačí len pochmúrne počasie Anglicka na zvýšenie počtu sebevrážd a depresií.
Preto nedokážem tvrdiť, že tento svet poznám a nepovedala by som to ani vtedy, keby som navštívila každý kút, každú krajinu. Neviem, kde žijem, ale páči sa mi tu. Páčia sa mi farby jesene, keď lístie opadáva, páči sa mi jar, keď všetko rozkvitá, páči sa mi šum mora, ktorý upokojuje a páči sa mi štebot vtáčikov, páčia sa mi slová, ktoré majú v sebe takú veľkú silu... A nie som si istá, či si tieto okuliare chcem zložiť... Niekedy je možno lepšie chrániť si dušu optimistickými okuliarmi...
