Je tu znova... Výklady lákajúce a pripomínajúce blížiaci sa Valentín. Je to sviatok o nás? O láske? Či o peniazoch a obdarúvaní, ktoré je nútené obsahom sviatku?
Nejde len o Valentín. Vianoce či Veľká noc už tiež nie sú to, čo to bývalo, keď sme boli malí. Šťastné sú deti a obchodníci, ktorí na sviatkoch zarábajú ako sa len dá (zaujímavé je, že na Deň všetkých svätých vo výkladoch nenájdete nič atypické). Sebecké je aj to, že nemyslia na ľudí, pre ktorých prichádzajú dni samoty a smutných spomienok.
Prechádzate sa po meste, navôkol vás vábia výklady plné farieb a sŕdc. No to vaše srdce abstinuje. Je plné temnoty. Obchody nezarábajú na vás, ale na tých, ktorí sa prechádzajú vedľa vás, ruka v ruke. Pre nich to je deň oslavy ich lásky. Neznamená to, že by si svoju lásku nemohli dokazovať aj v iné dni rôznymi drobnosťami. Ten deň má povedať niečo iné. Chce povedať, že láska sa nevytratila zo sŕdc, že je v nás aj napriek tomu, že ju možno v danom okamihu nemáme komu ponúknuť. Príde deň, keď lúče lásky pohladia aj vaše temné srdce.
Nechcem apelovať na obchodníkov. Je to predsa ich úlohou. Ak chcú predbehnúť konkurenciu, musia zákazníkov prilákať aspoň pútavejším výkladom hovoriacim - aha, u mňa nájdeš aj toto. Len ma každoročne zaráža, keď sa v období konca septembra v obchodoch objaví vianočná výzdoba.. Neviem si spomenúť, kedy som u nás videla Valentína, ale isto to nebolo skôr ako od polovice januára. Vianoce sú síce špecifické, ale rovnako dôležité ako iné sviatok.
Možno malý odkaz na záver – oslavujte Valentína bez ohľadu na to, či sám alebo s niekým. Ak tú svoju polovičku ešte nemáte, verte, že niekde na vás čaká. Ak ste tí šťastnejší a už ju máte, uvedomte si, aký poklad vedľa seba máte.
