reklama

Vianoce vtedy a dnes

Pamätáte si Vianoce z čias vášho detstva? Keď sa pri stromčeku spievalo, darčeky nosil Ježiško a všetko bolo tak čarovne krásne?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 Mamička piekla posledné koláčiky, obaľovala kapra, varila polievku, otecko jej pomáhal a robil vlastné čokoládové ozdoby na stromček. So sestrami sme ozdobovali stromček a pri tom pozerali tie staré a krásne rozprávky. V dome síce panovalo napätie, aby bolo všetko na čas urobené a aby bolo všetko dokonalé...  

 Očami sme tlačili hodinky, nech už je aspoň päť (teda veľká ručička na dvanástke a malá na päťke), aby sme sa mohli naobliekať a vyraziť na návštevy k starým rodičom. Sadli sme na sane a ocino nás ťahal. Po pol hodine u každého zo starkých sme maminu pod stolom „nenápadne“ kopali, aby sme už šli ďalej. Nevedeli sme sa dočkať, kedy budeme doma papkať rybku a rozbaľovať darčeky.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Po úspešne zvládnutých návštevách sme sa mohli pustiť do vysmážania rybích podkovičiek a aranžovania stola. Do tanierov na polievku sme vždy naukladali ovocie a oblátky, rozsvietili sme sviečky na adventnom venci a zhasli sme svetlo. Večera mohla začať. Najskôr dostal každý z nás kúsok oblátky s medom a cesnakom, aby sme boli zdraví po celý rok. Potom mohlo pokračovať jedenie slávnostnej večere, ktorú toľko mamina pripravovala. Zjedli sme ju tak rýchlo ako sa dalo. Ocino rok čo rok predlžoval napätie v nás tým, že si vypýtal ešte jeden kúsok ryby... Keď už každý zjedol svoju porciu, mohlo sa ísť k stromčeku. Každá z nás mala niečo pripravené – recitovali sme, spievali či najstaršia sestra zahrala niečo na flaute. Ako zaslúženú odmenu sme sa konečne mohli pozrieť na darčeky. Tie samozrejme priniesol Ježiško, veď ocino ho videl odchádzať! Táto udalosť sa nezaobišla bez sĺz šťastia. Rodičia sa vždy potešili zo všelijako vystrihnutého a vyfarbeného anjelika či z papiera poskladanej labute. Všetko to úsilie a všetky prípravy počas celého mesiaca splnili svoj účel, ktorý bol vidieť na tvárach rozradostnených detí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

  Nie som síce tak stará, že by som sa z Vianoc ešte stále nemohla radovať, ale rok čo rok strácajú svoje čaro. Zhon v práci a v škole mi nedovoľuje myslieť na kúzelné Vianoce. Darčeky kupujem počas voľna v škole a na očakávanie príchodu Vianoc akosi nie je čas. A väčšinu darčekov si pod stromček aj tak balíme sami, pretože si ich sami aj kupujeme či vyberáme. Z mojich starkých ostala už len maminkina mama a návštevy po cintoríne nie sú také čarovné. Slzy počas večera ostali, ale to preto, pretože smútime za tými, ktorí nás už opustili a za sestrou, ktorá žije v Anglicku. Napokon, toto boli posledné Vianoce, kedy som bola aspoň s jednou sestrou. Aj tá sa už chystá do vlastného bytíku pripravovať vlastné Vianoce.  Už mám svoj vek a svoje predstavy o krásnych Vianociach, ktoré sa však s postupujúcou dobou nezhodujú s predstavami mojich rodičov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Už nie sú tí, čo mali vždy pravdu a všetko, čo povedali bolo správne. Ale tak to asi má byť. Aj ja sa osamostatním a budem pripravovať kúzelné Vianoce svojim deťom. A možno príde aj tá detská radosť späť do môjho srdca.

Soňa Robineková

Soňa Robineková

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nepíšem, lebo musím, ale preto, že to je najúčinnejší liek. Zoznam autorových rubrík:  ÚvahyLáskaBásneSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu