Aký je tento svet? Kto si odváži charakterizovať ho? Kto sa odváži povedať, že pozná svoje okolie, v ktorom žije?
Toľko ľudí žije na svete, ale koľko z nich žije v našom skutočnom svete? Dalo by sa to možno zrátať na prstoch oboch rúk. Žijeme v „druhom svete“. Vo svete spoločnosti. Ani si neuvedomujeme, ako veľmi nás spoločnosť ovplyvňuje. Rodičia, priatelia, to sú ľudia silne ovplyvnení a chtiac či nechtiac menia aj nás. Veď nám príde úplne samozrejmé chodiť po chodníkoch, lebo to je našou povinnosťou, obliekame sa do nových vecí, veď čo by si ostatní o nás pomysleli? Pravda však je, že my si môžeme to isté pomyslieť o nich. Dnes už je takmer samozrejmé, že dieťa v 10 rokoch nedrží cigaretu po prvý krát. Neuvedomuje si, čo mu to môže spôsobiť. Veď je to ešte len dieťa, tie predsa neumierajú na rakovinu pľúc.. Veď možno aj jeho rodičia či súrodenci fajčia, a možno chce len zapadnúť do skupinky kamarátov. A rovnako ako je teraz ovplyvnený spoločnosťou, tak isto ho tá istá spoločnosť odsúdi, keď bude v najhoršom. A tie jeho nevinné cigarety budú len výborným presvedčovacím prostriedkom o nedokonalosti mladíka.
Je pre nás pohodlné žiť v tomto našom „druhom svete“. Poznáme jeho pravidlá, málo vecí nás teda dokáže prekvapiť. A komu by sa chcelo meniť tak dlho zaužívaný spôsob života? Čo už lepšie by nám mohol priniesť skutočný svet? Ten svet, ktorý vidíme z družíc a nie ten, ktorý žijeme tu? Priniesol by nám toľko očakávanú, no tu však stále nedobojovanú (hoci si väčšina myslí, že vybojovanú) slobodu.
Vždy ma vie prekvapiť ľudská povrchná viera a túžby. Mala som ale tú česť spoznať ľudí, pri ktorých som hneď vedela, že oni vedia niečo viac ako my ostatní. Vedia sa brániť spoločenským vplyvom. Žijú si vlastný život. Bezstarostný, impulzívny, naplňujúci, inšpirujúci. Sú to tí, ktorí si žijú v tom skutočnom svete, na ktorý sme my zabudli. Taký život chcem žiť aj ja, ale „vymaniť sa spod pút a vyjsť z jaskyne“ nie je jednoduché. Stále nás to zvádza na tú starú cestu života.
Je zaujímavé, ako súčasne mysleli filozofi z obdobia antickej filozofie. Platónova jaskyňa je síce známe podobenstvo, ale zároveň aj toľko skúmané. Zaoberajú sa ním filozofi až dodnes a stále je to otvorená téma, čakajúca na nové zistenia, na nové skutočnosti, na nový pohľad. Ten môj je len jeden z mnohých.. Ale mnohí ešte nevideli ani jeden pohľad. Možno nechcú, možno len nevedia. Ale stále existujú ľudia, ktorí čakajú na podnet k zmene. Tak, ako som naň ticho čakala aj ja.
