Členmi výpravy boli Samko,ktorý pár dní pred tým spravil prvé kroky, Adam (3.5) a ich mama (stále 18 :-).Informácie, ktoré sme dostali v Carrowmore pri návšteve tamojšieho megalitického cintorína, vraveli o asflatke vedúcej na parkovisko,ktoré je v tretine kopca.Odtiaľ vedie chodník na vrchol a ja som dúfal,že aspoň neakú jeho časť budeme môcť použiť kočík pre Samka.Mal som v pláne nechať ho (kočík) v teréne kde sa už nebude dať tlačiť a vyzdvihnúť ho pri zostupe.Po príchode sme zistili,že Samka budem(e) musieť niesť nahor celú cestu.Tú tvoril asi 2m široký, kamenný chodník vynúci sa pomedzi farmy.
V prvej tretine chodník stúpal iba mierne a na moje prekvapenie sme stretali pomerne veľa turistov.Pri pohľade na moje "družstvo" sa každý pousmial a prehodil zopár slov.Adam by hore najradšej vybehol ale musel čakať na Samka,ktorý sa rozhodol precvičiť si svoje čerstvo nadobudnuté chodecké schopnosti.
Takéto výhľady sa nám naskytli už v polovici výstupu.Smerom na východ jedno z mnohých jazier a na severe mesto Sligo ako na dlani.Posledných 300 metrov bolo už dosť náročných,hlavne s minime v náručí.Ale všetko sme zvládli a odmenou nám boli nádherné výhľady na všetky svetové strany ako i pohľad zblízka na mohylu na vrchole.
Vrcholová fotografia.Pre juniorov to bol prvý zdolaný kopec v živote.
Pohľad na severovýchod.
Sever, v strede vidieť predmestia Sliga.
Takýto pohľad sa naskytuje smerom na západ.Záliv medzi Sligom a Ballysadare s majákom uprostred.V pravej dolnej časti je vidieť časť ústia rieky Owenmore.
Vrchol Knocknarea je rozľahlý a k hrane jeho južnej časťi som sa kvôli časovej tiesni nedostal.
Táto neolitická stavba pôsobí na prvý (ale i druhý) pohľad ako štrk navezený na stavbu cesty.A ak by sa nenachádzala na samom vrchole kopca,pravdepodobne by tak i skončila.Rovnako ako nespočetné množstvo podobných mohýl z neolitického obdobia,ktoré boli na ostrove zanechané našimi predkami. Skoro všetky vybudovné v dostupnom teréne padli za obeť rôznym stavebným projektom počas predošlých storočí. Ich ničenie je už minulosťou ale ani dnes si Íri nerobia veľa starostí s prieskumom,dôkazom čoho je úplná ignorácia tohoto nádherného miesta archeológmi.
Naozaj sa mi to nechce veriť ale realita je taká,že na tomto mieste kde sa nachádza rozľahlý neolitický cintorín s perfektne zachovanou centrálnou hrobkou,sa neuskutčnil žiadny prieskum alebo vykopávky.
Zvyšky hrobiek sú viditeľné po celom obvode.Všetky boli už dávno prehľadané a vykradnuté.Ale skúsení archeológovia by určite našli artefakty,ktoré unikli vykrádačom alebo pre nich nemali cenu.
Jedna z mála informácii hovorí,že ryha viditeľná na južnej časti, bola pravdepodobne spôsobená pri stavbe ,vynášaním kameňov nahor.
Legenda vraví,že uprostred mohyly je pochovaná kráľovná Maeve.Bojovná panovníčka Connachtu (jednej zo 4 írskych provincií) stojí vo svojom hrobe a v plnej zbroji hľadí smerom na sever,kde sa nachádzajú jej nepriatelia z Ulsteru.Tak znie časť textu z knihy Lebor na hUidre z konca 11.st. ,ktorá je súčasťou keltskej mytológie.Historici sa však na základe zvierat a zbraní spomenutých v knihe domnievajú,že kráľovná Meave je postava z doby železnej. Toto tvrdenie si neodporuje s datovaním mohyly do neolitu(3500 p.n.l.),pretože táto i ostatné boli často viac-krát využité. Historická skutočnosť kráľovnej Meave však nikdy nebola potvrdená.
