Pred viac ako 6000 rokmi ľudia žijúci v západnej Európe začali vytvárať pre tých čo zomreli kamenné monumenty.Postupne sa z nich stali hrobky pre jednotlivé rodiny.Tie ich využívali na spaľovanie svojich mŕtvych po celé generácie.To sťažovalo archeológom presnejšie určiť vek a motív ich stavania.
A tak zo začiatku zastávali názor,že sú to len dozvuky známejších pyramíd v Egypte a ziguratov v Mezopotámi a boli predsatvené prvými farmármi,ktorí sa usadzovali pozdĺž atlantického pobrežia.Neskôr sa preukázalo,že obrábanie pôdy v západnej Európe sa začalo už pred začiatkom stavania megalitických monumentov.A tak prišli s teóriou o náboženskom kulte,ktorý toto stavanie rozširoval v čase začiatkov obrábania pôdy.
Všetky tieto hypotézy boli zavrhnuté hneď v začiatkoch metódy rádiokarbónového datovania.Tá určila vek najstarších megalitických hrobiek Britatany (FRA), Galicia (ESP) Carrowmore (IRL) o 2000 rokov starší ako vek pyramíd v Egypte!Takže tu spočíva hlavný význam miesta ,ktoré som pred pár dňami navštívil.Inak by to snáď bola stále "iba" kopa kameňov na lúke.Dnes je tam pekné visitor centrum i s parkoviskom.A na írske pomery vstupné zadarmo...3E.
Prvý popis hrobiek z Carrowmore poskytol v roku 1739 reverend Henry a Gabriel Beranger v roku 1779.Hlavne druhe menovaný popísal množstvo monumentov,ktoré sú dnes už nenávratne zničené.Vo svojej správe uviedol,že na nálezisku bolo v minulosti takmer 200 hrobiek.Prvý výskum vykonal v roku 1837 George Petrie.Označil a očísloval 68 vtedy viditeľných monumentov.To je o 23 viac ako dnes.Hrobky boli často vykradnuté a väčšina artefaktov ,ktoré sa z tej doby podarilo zachrániť boli umiestnené na hrade Alnwick.Niektoré z nich odkúpilo Írske národné múzeum v roku 1990.
Toto je hrobka č.55 datovaná 3800 rokov p.n.l. V pozadí je nádherne vidieť Knocknarea Mountain.Na jeho vrchole je kamenná mohyla Queen Maeve.Pekne ju môžte vidieť i voľným okom.Kopec s "čapicou" tvorí dominantu mesta Sligo na západnom pobreží Írska. Mohyla s hrobkou sa datuje 3200 rokov p.n.l. a ešte sa na nej nevykonali žiadne archeologické výkopy!!!Áno tri výkričníky...a cieľ môjho ďaľšieho výletu.Bol som upozornený,že asfaltka nevedie až na vrchol a z parkoviska v polovici kopca budem musieť ísť pešo až pol hodinu!!!Ale risknem to.Výhľad musí byť užasný.Na druhej strane je more a je to široko ďaľeko najvyšší kopec.
Hrobka č.51. je situovaná v centrálnej časti.Celá je zrekonštruovaná do pôvodnej podoby.Kvôli svojej veľkosti má i meno: Listoghil.Výkopové práce na ňej tak ako i na väčšine cintorínu vykonal tím švédskych archeológov v 90-tych rokoch.Zachovala sa iba časť kamennej mohyly a kruh okolo nej vytvorený z väčších kameňov,ktoré boli príliš veľké na znovu-použitie.Na vrchnej kamennej platni je údajne vytesaná i kresba...tú som i pri veľkom úsilí neobjavil.Samotný dolmen bol pri získavaní kamena na stavbu cesty v 19.st. poškodený a musel byť postavený do pôvodnej polohy.Je datovaný do rokov okolo 3500 p.n.l.
Pre niekoho to snáď naozaj sú le šutre na lúke...ale s predstavou,že ich tam niekto uložil pre 4-8 tis. rokmi nadobúdajú iný rozmer.
Pre mňa krása...a to nám vyšlo počasie.Predstavte si k tomu úplne tmavú oblohu s dažďom...a bleskami.
Toto je hrobka č. 7.,ktorá sa už nachádza na súkromnom pozemku.Pasú sa okolo nej kravy a č.8 je zabudované do základou domu.Aj takto to chodí v Írsku.Chodí,nie chodilo.Aspoň k tej sedmičke sa dá dostať,vďaka bráničke ,ktorá bráni v úteku kravám.
Pre tých,ktorí sa neuspokoja s mojim blogom a niekedy do Írska zavítajú pridávam varovanie.V county (okrese)Sligo sú dve miesta s rovnakým názvom Carrowmore.A sú od seba vzdialené len niekoľko kilometrov.Megalitický cintorín sa nachádza v tom smere zo Sliga na Strandhill.Ale ak sa pomýlite tak ako ja ...
preveziete sa po krajine a posuniete sa o pár storočí.Len tak uprostred ničoho cintorín s kostolom z 15.st.
Požitá literatúra:The Illustrated Guide to The Megalithic Cemetery of Carrowmore - Goran Burenhult
