Zápasu predchádzala viac ako horúca diskusia.Ani nie tak zápasu ako miestu kde sa bude hrať.Médiá ochotne poskytli priestor.Supi z bulaváru cítia krv.
Lansdowne Road, kde rugbysti hrávajú zápasy Six Nation Cup-u (neoficiálne ME), je zbúraný.Nevadí,je tu 85 tisícový Croke Park.Pýcha GGA(gaelic athletic assocition) a každého Íra. Ale žiadne negealic športy sa na akomkoľvek ihrisku postavenom pre hurling alebo írsky futbal nikdy nehrali.Tak je to už 150 rokov. Zákaz bol vydaný ako protest proti ang.útlaku.Doba však pokročila a ani pár miliónov eur za prenájom štadióna nie je na zahodenie.Zákaz je promptne zrušený!A zápasu nič nebráni.Aspoň sa tak zdá.
Oponenti z írskych radov okrem chamtivosti a nectenia si tradícií vyťahujú z histórie 21.novenber 1920.Bloody Sunday,keď anglickí vojaci vtrhli na zápas v Croke Parku a zastrelili 14 ľudí vrátane kapitána jedného z mužstiev. Plus gaelic športy v najťažších časoch anglického útlaku predstavovali formu protestu.A dosť podstatnú.Toho sa hneď chytili anglickí novinári s predpoveďami o nechutnom skandovaní na ich hráčov,fanúšikov, kráĺovnú (Hitler by ju hravo predbehol v rebríčku obľúbenosti v írsku),pískaním a bučaním pri ich hymne...
Zástancovia to zhrnuli do konštatovania,čo bolo bolo.Je to najväčší štadión na ostrove a prišiel čas aby národný štadión ,ako Croke Park chápu všetci Íri , mohol privítať aj národné reprezentácie.
Prebehli stovky diskusií v TV,rádiách,novinách na internete o tom čo sa stane keď v Croke Parku začnú tóny anglickej hymny.Často sa v nich spomínala aj neaká protestná akcia zo strany IRA , vypískanie hymny alebo obrátenie sa chrbtom.Dni pre zápasom prebehli v maľovaní pochmúrnych scenárov.Supi sú si istí svojou korisťou- nechutnými pokrikmi z hľadiska,pozápasovými vyjadreniami politikov typu Slota,Csaky,možno bude aj bitka.Je jedno či na ihrisku alebo v hľadisku.Len nech tečie krv.To sa dobre predáva.A skutočnosť,že sa bude hrať v Croke Parku,ich utvrdzuje,že dostanu čo chcú.
Den D prišiel.V ten slnečný deň 80 tis. írskych a 5 tis. anglických fanúšikov očakáva vyrovnaný zápas.Supi krv.Mužstvá nastupujú,hráči sa zoraďujú na hymny.A už sa aj rozliehajú tóny God save the Queen na štadióne ktorý je pre každého Íra posvätný.Anglickí hráči a fanúškovia z plných pľúc spievajú.Ale sú prehlučení. Neskutočným tichom írov a klapním padnutých sánok supov.Nikto ani len nezakašle,nikto sa neotáča,IRA neútočí!Po hymne sa dokonca ozve potlesk z írskych radov.Potom prichádza Amhrán na bhFiann, Írska hymna.Pri jej spievaní si dokazujú svoju národnú hrdosť,nie hanobením hymny odvekého rivala.Supi sú znechutení ale stále dúfajú v neakú korisť počas zápasu.Angličani sú úradujúci majstri sveta a ak sa dostanú do vedenia tak "slabší" jedinci v hľadisku to nevydržia a supi si prídu si na svoje.
A už je to tu.Hneď v druhej minúte sa z trestného kopu ujímajú vedenia.Supi ožívajú,zapínajú diktafóny a...nič! Žiadne urážky, žiadny ani najmenší náznak nechutností.A potom ich nádej hasne.Prichádza zelený uragán.O Gara skóruje 4 krát z trestného kopu a spoluhráči na čele s famóznym Brianom O Driscollom skórujú dve tries. Po1.polčase jeskóre 23-3 pre Írov a mínus 30 pre supov.Na začiatku 2.polčasu ale dostanú vzpruhu.Angličani tresákom a jedným try znižujú na rozdiel 7 bodov a svojim poctivým rugby sa stále držia v hre. A otočenie zápasu určite vyvolá neprístojnosti.Ale poctivé rugby dnes na chlapov v zelenom nestačí.Títo sto a viac kilový borci predvádzajú divadlo a balet zmixovaný do skvelého predstavenia.Po neskutočnom skórovaní Horgana,ktorý chytá O Garovu 30 metrov dlhú a na milimeter presnú nahrávku nohou vo vzduchu po tom ako prešprintuje anglických obrancov kamery čoraz častejšie smerujú na miesta kde sú fanúškovia hostí.Tí sú stále na svojich miestach.Skóre je 36-13 ,15 min. do konca zápasu.Každému je jasné,že z očakávaného vyrovnaného zápasu sa stáva exhibícia domácich.Supi očakávajú svoju teraz už len kvapôčku krvy.Dve minuty pred koncom Íri zatĺkajú klinec do truhly.Skóre je nekutočných43-13.Najhoršia porážka Anglicka za 30 rokov.Dve minuty do konca.Už to musí prísť.Predčasný odchod fanúšikov zo zápasu.Aspoň niečo čo sa dá predať!Načo ale do čerta čakajú???Zápas sa končí kamery obiehajú hladisko s jasajúcimi Írmi.A tam stoja i anglickí fanúškovia a tlieskajú v ten deň lepším Írom a aj svojim ktorí vydali zo seba všetko ale na umelcov v zelenom to bolo málo.Nikto neodišiel a znechutení supi odlietajú bez akejkoľvek koristi.A zápasu o ktorom písali pol roka pred jeho začiatkom sa po jeho skončení venujú 2 dni.Nie je o čom písať. Kde nie je krv nie je ani bulvár.
