Ako sa Stephani zmenili hodnoty.

Náš prvý intenzívnejší rozhovor sa odohral asi v októbri, keď som jej vyčítala veľa vymeškaných hodín a ich dopad na jej vedomosti, porozumenie súvislostí ako aj na hodnotenie a s tým súvisiace nezískanie stredoškolského diplomu spolu s rovesníkmi. A tak som si vypočula zaujímavý názor, že ona strednú školu nepotrebuje, veď ani Paris Hilton ju nedokončila a aká je úspešná. Nedalo mi nezareagovať, že keďže ani ona a ani ja nie sme Paris Hilton asi tu strednú školu potrebujeme. To som už cítila v kostiach, že toto bude beh na dlhé trate. Odložili sme matematiku na bok a začali sme argumetovať svoje názory, tu sa k nám pripojili aj ostaní štyria žiaci. Pozorovať tok myšlienok mojich detičiek bolo viac ako poučné, veď ako môže učiteľ rozvíjať myseľ adolescenta ak nevie, čo sa v nej odohráva?

Základná definícia, ktorá mi utkvela v pamäti znie: Celebrita je človek, ktorý sa pozná s inými celebritami, má ich telefónne čísla a fotí sa s nimi. A keďže ona chodí na rôzne recepcie, stretáva sa s celebritami na koncertoch z toho vyplýva, že ona už celebritou je. Svoje výroky doložila aj albumom, plnom jej fotografií s rôznymi ľuďmi. Netreba byť odborníkom, rozoznať fotomontáže a hlavne rovnaké pózy Stephanie na každej fotografii bolo jednoduché. Takže sme ju "nechali v tom" a pokračovali hodinou.

Postupom času sa Stehanie vyjadrila, že matematiku neznáša (ako 80% tunajšej populácie) a aká je z nej "blbá". Prvá moja taktika bola povzbudiť jej nízke matematické sebavedomie a ukázať jej, že ak chce celkom jej to ide. Moja taktika nefungovala a tak som sa ju rozhodla zmeniť.

 Prišiel čas stužkovej a tak som celý týždeň počúvala, čo si Stephanie oblečie ako bude mať urobené vlasy, nechty a že v deň stužkovej (štvrtok) nepríde do školy, lebo musí ísť ku kaderníčke apod.. a to ona nie je v maturitnom ročníku. No posledný úsmev mi zamrzol, keď prišla pobúrená, že jej - celebrite nechce žiaden chlapec zaplatiť lístok na stužkovú 85 dolárov (čo je podľa môjho názory dosť na 18 ročné deti) . Chalani na našej škole sú lakomí, vôbec si neuvedomujú, že ona bude mať róbu za 300 dolárov, že akí šťastní by mali byť, že ona bude po ich boku. Iní by za jej spoločnosť zaplatili aj 200 dolárov, len aby mali pri sebe takú partiu akou je ona. Po tomto výroku som musela diskusiu v triede trošku korigovať, keďže ostatní 4 žiaci sú chlapci a Stephanin výrok bol hraničiaci s urážaním mojich deťúreniec mužského pohlavia.

Ďalší týždeň prišla Stephanie s novým problémom, že ju vyhodili z roboty (McDonaldu), že ako si ide hľadať novú robotu, veď peniaze predsa potrebuje. A popritom nezabudla opísať hrozné podmienky v akých pracovala, pracovnú dobu a hrozný kolektív. Do toho svoj monológ uzavrela, že poďme na matiku, že ona predsa musí dokončiť školu. Tu som mala priestor na moju novú stratégiu, že veď matiku sa nemusí učiť a príklady nemusí počítať, aby to nechala tak. Jej prekvapenie v očiach hovorilo za všetko. Na to som dodala, že veď stredná škola nie je podstatná, ani Paris Hilton ju nemá a keďže si vie zarobiť peniaze v McDonalde, načo by si hľadala inú, zložitejšiu robotu. 

Stephanie sklopila zrak, tichým hlasom skonštatovala, že ona nie je Paris Hilton, že nie je žiadna celebrita a v McDonalde nechce robiť celý život, že by si nezarobila ani na svoje nechty a nákupy, nie to ešte na živobytie.


Stephanie prešla štátny test z metematiky a po zozbieraní dostatočného počtu kreditov verím, že bude kráčať uličkou dospelosti na vlastnej stužkovej. Verila som, že to dokážeš! Vďaka McDonald, že si....