Spolu so študentami chodíme raz do týždňa do firmy, kde sa stretávajú so svojimi mentormi. K samozrejmosti patrí financovanie cestovného tam a späť ako aj občerstvenie, ktoré ich vo firme čaká.
Tak tomu bolo aj v piatok, zaplatila som cestovné pre študentov a išli sme na stretnutie priamo do dejiska basketbalového zápasu. Tam na nás čakali okrem zástupcov firmy aj predstavitelia basketbalového tímu a usadili nás do prvých radov hneď vedľa ihriska. Nasledovala diskusia so známymi hráčmi, fotenie, autogramiáda a sledovanie predzápasovej rozcvičky hráčov.
Tu nastal zlom, keď sme deťom oznámili, že sa ideme presunúť na naše miesta, ktoré boli v hornej časti hľadiska. A nasledovalo: "Lakomí Bear Stearns , ani len dobré lístky nekúpili, kto ide sedieť tak vysoko, také lístky sme si mohli kúpiť aj sami." Podotýkam, že len pár zo 60-tich detí už niekedy videli NBA naživo. Potom nastúpil hlad a každú minútu sa ma prišiel niekto opýtať kedy a čo budú jesť. Na začiatku padla myšlienka, že pre rozľahlosť štadiónu a množstvu malých stánkov s občerstvením, rozdajú deťom istú sumu peňazí a každý si môže kúpiť, čo uzná za vhodné. To deti patrične nahlas ohundrali, že čo si za danú sumu môžu kúpiť (suma stačila na malú pizzu a nápoj). Tak sa nakoniec kupovalo občerstvenie hromadne a otázky kedy to už bude neutíchali. Na záver sa objednalo 60 pollitrových nápojov 4 druhov, no pre spôsob sedenia v radoch nebolo možné rozdať nápoje podľa výberu, rozdávali sme ich zaradom. V tom nastali hádky, že ten má kolu a iný sprite a to už nevydržala hlavná organizátorka podujatia a rozplakala sa.
Cítila som sa veľmi trapne a zahanbene za svoje deti, ktoré si nevedia vážiť ničoho a všetko považujú za samozrejmosť, veď im to predsa patrí a všetko je zadarmo (ako som už opísala v predošlých článkoch, škola, cestovné, obedy i školské potreby sú zadarmo). Nezabúdajúc fakt, že každý študent mal zabezpečený a zaplatený taxík domov, keďže basketbal končil 22:30.
Mladej žene sme vysvetlili, že si to nemôže pripúšťať, že len opakovaná diskusia o problémoch môže zmeniť postoje a myslenie detí. Už teraz si pripravujem trefné slová, ktorými by som navodila diskusiu a zmenila životné postoje a myslenie mojich zlatúšikov.
Možno raz....
