Skola zaklad zivota - aj v Bronxe?

Prichadzam do triedy 2 minuty pred zvonenin (skor sa neda mame trojminutove prestavky), napisem na tabulu nadpis, datum prve zadanie a zacina sa to najtazsie, ist si na chodbu pozhanat ziakov - ved uz zvonilo. A tak prichadzam pre dvere a menovite oslovujem Cynthia pod do triedy - ta sa otaca chrbtom a tvari sa, ze nepocuje a kedze je chrbtom, ja ju nevidim, Claritza - ta na mna zazrie a ocividne sa jej nechce od jej priatela, Roberto - ten mi odpoveda, ze ved aj tak je polovica triedy este na chodbe....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (53)
Aj taketo chvilky sme spolu zazili.
Aj taketo chvilky sme spolu zazili. (zdroj: Elena Rodriguez)

Prvych 7 minut z hodiny ubehlo ako kazdy den, ked mam za pomoci policajtov 80% deti v triede, zacina boj druhy donutit ziakov sadnut si vybrat si pero a zosit (aspon papier). A zacina vsetko odznova : "Ja som nevedela, ze aj v piatok budeme nieco robit a nemam ani tasku so sebou mozete mi pozicat pero a dat papier?" (to akoze ja), "Ja som si zabudla zosit doma a mozem si pozicat ceruzku?, " Moja ceruzka je zlomena, mozem si jednu pozicat?"... Kym bolo vsetkych 14 deti (ostatne chybali) pripravenych rozdala som 10 harkov papiera, 4 pera a 5 ceruziek, v mojom peracniku nezostalo nic okrem kriedy. Uz som myslela, ze mozeme zacat, ked prisli do triedy dalsie 3 ziacky, ze museli nieco surne dorozpravat kamaratkam a samozrejme bez pera... Uz som naozaj nemala, tak mi oznamili, ze kedze nemaju cim pisat, nebudu robit nic... Nejako sme predsa len zacali...

Mam minutku casu a tak prichadzam k Amy a kedze naozaj chcem, aby citili, ze mi na nich zalezi pytam sa, Amy kde si bola vcera a predvcerom, chybala si mi v triede. Dozvedam sa " predvcerom som sa zobudila a vonku prsalo, tak som si to rozmyslela a znova zaspala a vcera som bola na telefone s kamoskou do polnoci, tak som zaspala a o 10:00 sa mi uz neoplatilo prist do skoly" (skola trva do 15:30, tak neviem, ci neoplatilo). Ja pokracujem v dialogu, ale ja tu na teba cakam, aj ked vonku prsi, aj ked som vcera vecer isla spat az o polnoci, no odpoved znie: "Vas za to platia". A tak vysvetlujem: "stredoskolsky diplom s nimi zostane po cely zivot a ja penizae miniem velmi rychlo", ( zafungovalo??,)" ale aj tak peniaze su viac.. ", (tak asi ani toto nefunguje).

Na to sa ozyvaju hlasy," ja nemozem nic robit, ja som hladny "(obed je hned po nasej hodine)a tak pocujem sustanie jednodolaravych bankoviek a v tom jeden dobrovolnik prichadza ku mne a pyta sa na WC, lebo to uz naozaj nevydrzi a pritom preslapuje pred tabulou a robi divadielko. Tak odchadza a kedze uz nie som zaciatocnik, viem, ze to bude k automatu so sladkostami, chipsami a s inym plnohodnotnym jedlom. A tak dobrovolnik prichadza naspat s plnou narucou sackov s roznym obsahom, ja sa pokusam pokracovat v hodine, ale v tom, zacina delba prinesej obzivy a samozrejme hadka, a ja som to nechcela, a mne si dlzny dolar, "Miss (pani ucitelka)povedz mu, nech i vrati moj dolar" , "neber mi moje chipsy, Miss povedz mu nech ich neje, ze su moje" myslim, ze nema zmysel pokracovat... Hodina sice skoncila, ale v mojej hlave sa este len zacal kolotoc myslienok a sumarizacie, co ma zas deti naucili..

Prist na cas na hodinu je nezmysel, ked mame tolko kamaratov a frajerku/ra rovno v naruci, ked sme otoceni chrbtom nikto nas nevidi, nic si nemusime so sebou doniest, lebo ak ucitel chce aby sme neico pre neho urobili a nepozabijali sa, on nam pera a papier aj tak musi dat, ked sme hladni vyriesime to hned a zaraz, este ze mozeme ist akoze na WC. Ked prsi do skoly sa nechodi, ani ak sme nahodou zaspali.
... okrem ineho, v skole dostaneme zadarmo ranajky, ak ich stihneme (7:30-8:04), obed a este nam daju aj metrokarty, kedze chcu aby sme do skoly naozaj chodili. Skola dostava peniaze nie na zapisaneho ziaka, ale na ziaka v skole pritomneho, cize oni (ucitelia, skola) sa budu snazit, aby nas predsa len nejako do tej skoly prilakali..

Joooooooooooj preco, to vsetko neplati aj o zamestnancoch tej istej skoly, to by nebolo az take zle.

A tak sa pytam, Je skola zaklad zivota?, alebo do akeho zivota tie deti pripravujeme? asi nie do realneho, no, aj to sa obcas v skolach stava.


P.S. Chcem dodat, ze nic z hore uvedeneho, nie je dosledkom zlej financnej situacie rodin, 100 pasteliek stoji $ 1.50, 500 harkov do karisbloku $ 2.50, viem, to celkom presne, som staly zakaznik kancelarskych potrieb. Len mna uz nabavi, stale to nosit z obchodu domov a potom do skoly, je to dost tazke a nove zasoby musim prinasat kazdy pondelok.



Elena Rodriguez

Elena Rodriguez

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Šťastne vydatá za PuertoRičana so španielskym piezviskom. Rada spoznáva jednoduchých ľudí, ťešiacich sa z každého nového dňa. Snaží sa nebyť závislá od peňazí a zachovať si svoju jednoduchosť.Pracuje ako učiteľka matematiky na strednej škole v Bronxe (New York). Zoznam autorových rubrík:  z BronxuMoje pocitySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,074 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

141 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu