Šéf Formula One Group Stefano Domenicali v rozhovore pre Sky Sports uviedol, že F1 má potenciál rozšíriť v budúcnosti svoj kalendár. Maximálna hranica, na ktorej sa v súčasnosti tímy a organizátori dohodli, je 24 veľkých cien. Podľa Domenicaliho je však záujem promotérov teoreticky dostatočný aj na usporiadanie tridsatich podujatí. Jeho vyjadrenie ešte neznamená, že sa tak aj stane. Vyvoláva to však otázky, či prípadná snaha organizátorov rozširovať komerčný potenciál šampionátu neuberie športu na kvalite.
Formula 1 dnes zažíva svoj zrejme najväčší „boom“ za posledné desaťročia. Svoju zásluhu na tom má nepochybne aj pomerne kontroverzný seriál Drive To Survive, dostupný na populárnej službe Netflix. Nateraz preskočím pohľad na to, ako obsah tejto série vplýva na súčasné dianie v F1, pretože to by si zaslúžilo svoj vlastný článok. Je však neodškriepiteľným faktom, že DTS priviedol ku kráľovnej motoršportu ohromné množstvo nových fanušikov, a to aj v USA, kde sa Formule 1 doteraz priveľmi nedarilo.
Cena za úspech
Prílev nových fanušikov je niečo, čo Formula One Group vidí veľmi rada. Viac fanušikov rovná sa viac predaných lístkov, televíznych licencií, sponzorských peňazí atď. Napokon, väčší záujem o F1 sám o sebe vôbec nie je zlý, a je fajn vidieť, že tento šport má stále čo ponúknuť. A hoci fanušikovská základňa je po predošlej sezóne mimoriadne polarizovaná, je zjavné, že „efjednotke“ sa z tohto hľadiska darí výnimočne dobre. Navyšovanie počtu veľkých cien preto pôsobí ako logický krok. Prečo to teda vo mne vyvoláva obavy?
Mám na to niekoľko dôvodov. Prvým z nich je, že rozširovanie počtu veľkých cien so sebou nevyhnutne nemusí priniesť kvalitnejšie preteky. Formula 1 sa už roky snaží prenikať na nové, zatiaľ neobsadené trhy, ale často sa tak deje prostredníctvom „rýchlokvasených“ okruhov, ktoré ponúkajú zo športového hľadiska málo zaujímavé závodenie.
Trendom posledného obdobia sú mestské okruhy vo svetových metropolách. Z hľadiska obchodu sa to dá pochopiť – mestské okruhy sú relatívne lacné na prípravu, diváci to k nim nemajú daleko a sú v atraktívnych lokalitách. Často im však chýba charakter a pôsobia relatívne stereotypne. Samozrejme, nedá sa očakávať, že by dizajnéri nových tratí dokázali dať okruhu rovnaký charakter, aký vznikne desaťročiami organického vývoja. Pri niektorých okruhoch (napríklad pri často kritizovanej trati Yas Marina) sa však zdá, že primárnym záujmom je to, aby bol okruh „cool“ pre VIP hostí a aby bolo odvšadial všade vidno. Snaha vytvoriť kvalitné športovisko sa niekedy zdá byť až druhotným cieľom.
Cirkus na kolesách?
Predošlá sezóna Formuly 1 bola veľmi dramatická a napínavá od začiatku až do posledného kola poslednej veľkej ceny. Je však potrebné poukázať na to, že predstavovala skôr výnimku, než pravidlo. Nie každá veľká cena alebo sezóna je zdrojom takých dramatických momentov, aké sme mohli sledovať minulý rok. Štandardné veľké ceny, kde rozhoduje primárne stratégia, môžu preto navonok pôsobiť nudne, hoci ide o normálny priebeh pretekov.
Súčasné vedenie F1 sa preto viacerými spôsobmi snaží šampionát zatraktívniť. Jedným z nich sú nové monoposty, ktoré sú špeciálne navrhnuté s účelom vytvoriť ľahšie súperenie na trati. To je faktor, po ktorom fanušikovia túžia už dlhšiu dobu. Ďaľším, trochu viac kontroverzným spôsobom, sú tzv. krátke šprintové preteky v sobotu. Na prvý pohľad opäť pôsobia lákavo – dva preteky za víkend namiesto jedného, viac fanušikov pri trati, viac predaných lístkov. Prvé tri pilotné šprinty však mali iba diskutabilný úspech, pretože väčšina tímov zrejme nechce riskovať stratu auta pred hlavnou veľkou cenou, a tak k nim pristúpili vcelku opatrne. Pôvodný zámer, že sa výsledky šprintu budú počítať ako výsledky kvalifikácie, čím sa ovplyvnia aj celkové štatistiky, sa tiež nestretol úplne s pochopením.
Vyvoláva to vo mne pochybnosti, či sa komerčný záujem nestavia nad charakter športu. Hoci je zrejme ešte predčasné hodnotiť sobotné šprinty po ich prvej sezóne, neubránim sa určitému skepticizmu, či je ich účelom zatraktívniť Formulu 1 pre jej divákov, alebo skôr pre jej promotérov. Hoci je chválihodné, že je tu snaha urobiť pretekárske víkendy zaujímavejšími, je diskutabilné, či by sa na to nemalo ísť iným, menej umelo pôsobiacim spôsobom.
Ľudské zdroje
Tímy Formuly 1 sa s organizátormi dohodli na maximálnom počte 24 veľkých cien, pričom túto sezónu ich je naplánovaných o jednu menej. Aj tak ide o výrazný nárast oproti stavu spred niekoľkých desaťročí. Napríklad v roku 1962 tvorilo šampionát deväť pretekov, v roku 1982 ich bolo šesťnásť a o dvadsať rokov neskôr iba o jeden viac. Nárast počtu veľkých cien so sebou prináša väčšie nároky na personál tímov. Niektorí šéfovia stajní F1 ako napríklad Toto Wolff alebo Otmar Szafnauer podľa portálu Motorsport.com vyjadrili názor, že príliš veľký počet veľkých cien môže mať negatívne dopady na fyzické a psychické zdravie personálu. Tímy musia preto hľadať spôsoby, ako sa s tým vyrovnať – napríklad rotáciou personálu počas sezóny alebo reorganizáciou úloh mechanikov a domácej továrne. Formula 1 má v posledných rokoch aspoň navonok snahu zvýšiť svoju spoločenskú zodpovednosť v mnohých otázkach, preto je tento vývoj trochu paradoxný.
Nárast počtu veľkých cien, hoci je z obchodného hľadiska logický, podľa môjho názoru nevyhnutne nemusí so sebou priniesť kvalitnejšiu Formulu 1. Podobne, ako napríklad pri mnohých potenciálne skvelých hudobných albumoch, by možno šampionátu v konečnom dôsledku prospelo, ak by sa z neho vystrihla „vata“.
Zdroje: Sky Sports, Motorsport.com
