Na základe novely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. júla 2015, sa od 1. augusta 2016 majú všetkým právnickým osobám aktivovať elektronické schránky na doručovanie elektronických podaní a elektronických úradných dokumentov. Proces aktivácie bude ukončený 1.1.20017. Jedná sa o teda o povinné nariadenie zo strany štátu.
Rozvíjať eGovernmentové služby formou nariadení a príkazov je jeden z najjednoduchších spôsobov, ako preniesť zodpovednosť na opačnú stranu. Podľa portálu ÚPVS ku dňu 30.6.2016 bolo počet všetkých zriadených schránok (FO,PO,OVM) 5.668.593 a počet aktivovaných (FO,PO,OVM) ku dňu 30.6. 2016 je 10.154.
To znamená, že počet aktivovaných schránok ku dňu 30.6.2016 bol 0,179%. Na základe tohto údaju môžeme konštatovať, že záujem o túto službu je minimálny. I napriek novele zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve zo dňa 1. júla 2015 sa nepodarilo vzbudiť prirodzený záujem občanov a podnikateľov o službu elektronickej schránky. Informačná a edukačná kampaň zo strany štátu, ktorá by mala prirodzeným spôsobom vzbudiť záujem o využívanie služby nebola absolútne účinná.
Vo všeobecnosti, na efektívny rozvoj verejných elektronických služieb vplýva veľmi veľa faktorov. Sú to napríklad systémové, organizačné a používateľské. Z používateľského hľadiska má využívanie elektronických služieb niekoľko úrovní. Zameriam sa na dve hlavné a síce:
znalosti/poznatky používateľov, ktoré sú potrebné pre využívanie elektronických služieb,
použiteľnosť elektronických služieb samotných.
Na základe mojich predchádzajúcich štúdii, ktoré som realizoval existuje veľmi silný vzťah medzi „internetovými“ znalosťami používateľov a využívaním elektronických služieb verejnej správy. Používatelia, ktorí využívajú internet napríklad na vyhľadávanie informácií, elektronické platby typu internet banking a nákup produktov a služieb využívajú verejné elektronické služieb vo väčšom rozsahu. V rámci EU patrí Slovensko medzi krajiny s priemernými internetovými znalosťami. Táto skutočnosť sa odzrkadľuje aj na nižšom záujme využívať verejné elektronické služby.
Ďalšia úroveň, ktorá súvisí s využívaním elektronických služieb verejnej správy je použiteľnosť elektronických služieb. Použiteľnosť elektronických služieb by sa dala charakterizovať ako úroveň využiteľnosti týchto služieb používateľom (jednoduchosť ovládania, orientácia na užívateľa a pod.) Norma ISO 9241 definuje použiteľnosť ako „využívanie produktu používateľmi na dosiahnutie špecifických cieľov s efektívnosťou, výkonnosťou a uspokojením, v špeciálnom kontexte využitia“. Základné kvantitatívne analýzy, ktoré som realizoval na vzorke krajín EU preukázali na závislosť medzi použiteľnosťou elektronických systémov služieb verejnej správy a samotným využívaním elektronických služieb verejnej správy. Inými slovami by sa dal tento vzťah charakterizovať tak, že v krajinách, kde elektronické služby verejnej správy sú použiteľnejšie, tak aj ich samotné využívanie samotnými používateľmi je vyššie. Na základe Indexu použiteľnosti elektronických služieb verejnej správy z roku 2013 patrí Slovensko na samotný koniec krajín EU.
Vládne iniciatívy z hľadiska informovania a vzdelávania používateľov smerujúce k využívaniu eGovernmentu sú neefektívne a naviac, ponúkané elektronické verejné služby majú nízku použiteľnosť. Tieto dva aspekty majú závažný vplyv na totálny nezáujem zo strany používateľov o využívanie týchto služieb. Pri informatizácií spoločnosti by sa mal presadzovať princíp ako zjednodušiť a zefektívniť riešenia situácií pre všetkých používateľov eGovernmentu (občania, podnikatelia a verejná správa).
Ak Vás zaujala táto problematika ako efektívne rozvíjať eGovernment z hľadiska samotných používateľov, odporúčam Vám bezplatné stiahnutie celého dokumentu, ktorý pojednáva o tejto problematike. V práci sú ponúknuté konkrétne riešenia a východiská.
Dokument je dostupný na nasledovnej linke:
http://ebook.ecoletra.com/rozvoj-egovernmentovch-sluieb-na-niej-rovni-ttnej-a-verejnej-sprvy
