V rámci odpočtu svojich úspechov na ministerstve financií spomínal p. Matovič aj novú aplikáciu VRP 2, ktorú vyvinula Finančná správa v spolupráci s externými programátormi za približne 28.000 EUR. Predošlá aplikácia VRP podľa tvrdení p. Matoviča stála štát 15.4 mil. EUR.
Štandardne sa takéto systémy ako je VRP implementujú ako trojvrstvová architektúra, ktorá obsahuje:
prezentačnú vrstvu
aplikačnú vrstvu / logickú vrstvu
dátovú vrstvu
Prezentačná vrstva je časť systému, ktorá je určená pre používateľov systému a jedná sa o tzv. Front End. Prostredníctvom tejto vrstvy používatelia komunikujú zo systémov a zadávajú požiadavky. Ostatné dve vrstvy sa nazývajú Back End a tvoria ju aplikačná vrstva, ktorá zabezpečuje operácie medzi vstupno-výstupnými požiadavkami a dátami, a dátová vrstva, ktorá zaisťuje základné dátovo funkčné operácie ako je ukladanie, agregáciu, predspracovanie, integritu a pod.
Komplexné riešenie VRP obsahuje všetky tieto vrstvy. Pre používateľov tohto systému je viditeľná len prezentačná vrstva, teda Front End, ktorá sa integruje s vrstvami Back Endu.
V prípade VRP 2 išlo o akýsi „upgrade“ používateľského rozhrania prezentačnej vrstvy, ktorá je integrovaná do pôvodného riešenia, ktoré zostalo nezmenené. Igorove tvrdenia sú vysoko manipulatívne a v žiadnom prípade nešlo o nový systém, ako tvrdí on.
