Eszterházy prišiel na pozvanie Beneša do Prahy, ktorý ho milo prijal. Oznámil mu, že Masaryk sa chce vzdať a on má byť nástupcom, také je želanie T.G.Masaryka. Záležalo by mu veľmi, keby mohol byť zvolený i hlasmi slovenských Maďarov. On vie dobre, že Maďarom sa dejú mnohé krivdy, je ich však ochotný odstrániť a urobiť Maďarov rovnoprávnych občanoch ČSR. Samozrejme stane sa to vtedy, keď budú za ňho hlasovať.
Eszterházy odpovedal, že nie je oprávnený v takejto vážnej veci dať Benešovi nejaký záväzný sľub, má si preto pozvať ďalších funkcionárov predsedníctva strany na čele s predsedom Jarossom. Beneš sa poďakoval za ochotu a urobil tak, ako mu radil. O niekoľko dní prišla na pražský hrad rozšírená maďarská delegácia a Beneš bol ešte milší a sľúbil všetko, čo si Maďari žiadali. Chceli však tie sľuby písomne a tu Beneš povedal, že to nejde, lebo on je zatiaľ je iba ministrom zahraničných vecí a nie prezidentom.
"Dobre, ale chcete byť prezidentom a my žiadame, aby ste na papieri dali to, čo ste nám ústne sľúbili, hoci ešte ako minister zahraničných vecí, ale ako ten, ktorý chce byť prezidentom."
Napokon sa dohodli tak, že Maďari predložia Benešovi svoju žiadosť písomne, v nej bude všetko, čo Beneš sľúbil a on im písomne potvrdil, že ich žiadosť dostal.
Po hlasovaní, kde bol Beneš zvolený i hlasmi slovenských Maďarov( dokonca aj hlasmi HSĽS, ktorá to neskôr označila za svoj údajne najväčší omyl) okrem jedného bodu (jednorazová podpora maďarského vysokoškolského internátu v Bratislave vo výške 100.000 korún), nesplnil vôbec nič. Išlo o jednoduchý podvod, ktorému Maďari naleteli...
Upravený text z knihy Po Svätoplukovi druhá naša hlava (Život Dr. Jozefa Tisu) - Konštantín Čulen , 1947
