V tomto „konkurenčnom“ meste nenašli ani jednu vec, ktorá by sa vyrovnala ich rodnému mestu. V krátkosti – bol to nekonečný prúd kritických slov. Ako som troška neskôr zistil, ani Bystričania svojmu južnému susedovi nič nedarujú, stačí troška blúdiť po internete. Skúsim si teraz nasadiť „okuliare”, najskôr tie banskobystrické, najlepšie nejakého hokejového fanúšika, pretože táto rivalita sa prejavuje najviac u nich, a pozrieť sa na Zvolen a zvolenčanov. Sú to pre nich obyčajní bryndziari (narážka na zvolenské mliekarne), ktorí žijú v malom trápnom meste, pomaly na dedine, na ktorej sa nedá nič kúpiť. Aké majú oni bystričania námestie, obchody, možnosti na trávenie voľného času, mrakodrap, trolejbusy a “shopping centum” ( niečo na štýl Auparku ). Zvolen má akurát všade paneláky, aj na námestí a ešte teraz idú aj opakovať po Bystrici a stavať si tiež to “shopping centrum”. A keď Hkm hrá v Bystrici ( hokej ), tak nevedia ani riadny výjazd spraviť. Zato my bystričania vieme spraviť u nich riadnu akciu, niečo také ešte nevideli, sme tam doma a celý Zvolen vieme niekam poslať. Tu si tie “okuliare” vymením za zvolenské: Hej, taký výjazd Hkm Zv nemôže spraviť, lebo ten štadión v Bystrici je taký malý, že sa tam nikto nezmestí. Mrakodrap, my máme na Sliači letisko a kvôli lietadlám sa tu nemôže stavať do výšky. Ale máme najväčšie námestie v strednej Európe! A je krajšie ako to vaše, máme zámok a riadne veľký Pustý hrad. Máme Metro ( obchod ) a budeme mať tiež riadne “shopping centrum”, také veľké ako vy. A vaše trolejbusy, však celá vaša MHD je naša ( MHD v B. Bystrici prevádzkuje Sad Zvolen ). A tú bryndzu jete aj vy, obyčajní bystrickí namyslenci.
Hm, na ktorú stranu sa pridať? Skúsme teraz porovnať tieto dve stredoslovenské mestá nestranne. Prenesme sa trocha do minulosti. V ranom stredoveku bol centrom veľkej časti dnešného severného
a stredného Slovenska zvolenský Pustný hrad, tu sídlil župan a hrad samotný bol údajne 2x väčší ako Spišský hrad, ktorý sa radí k najväčším hradom v strednej Európe. Obidve mestá ležia, resp. ležali vo Zvolenskej kotline a Zvolenskej stolici. Samotné mesto Zvolen vzniklo približne v 12. storočí, podobne ako aj B. Bystrica, ale Zvolen získal mestské práva už v r. 1238, kým B. Bystrica až o 17 rokov neskôr. Banská Bystrica však dokázala tieto práva využiť oveľa lepšie, bohatla na ťažbe medi, kým Zvolen, ktorý nemal vo svojom okolí takéto nerastné bohatstvo, zostal administratívnym centrom Zvolenskej stolice, ktorá po odčlenení Oravy a Liptova zahŕňala okrem okolia Zvolena a B. Bystrice aj okolie Brezna. Sídlo stolice sa v 14. storočí prenieslo na dnešný známy Zvolenský zámok z Pustého hradu, ktorý sa potom rýchlo zmenil na ruinu. Počas stredoveku a raného novoveku vyrástol v B. Bystrici mestský hrad, viacero kostolov a kamenné domy bohatých, hlavne nemeckých mešťanov. Zvolen ostal pomerne malým, hoci opevneným mestom so skromnejšou architektúrou a jedným kostolom a musel navyše odolávať nájazdom Turkov. V 18. storočí sa aj sídlo stolice prenieslo smerom na sever a tak sa stalo, že sídlo Zvolenskej stolice bolo v Banskej Bystrici, ktorá bola v tom čase tretím najväčším remeselným strediskom na Slovensku. V polovici 19. storočia obidve mestá stagnovali, B. Bystrica mala 5700 obyvateľov, Zvolen iba 2500. Potom prišla priemyselná revolúcia a chytili nový dych, Zvolen sa stal vďaka výhodnej dopravnej polohe významným železničným uzlom a v r. 1930 dobehol počtom obyvateľov 11. tisíc severného suseda. V medzivojnovom období sa stal na pár rokov opäť sídlom Zvolenskej župy, ale v r. 1940 pri obnove župného zriadenenia sa sídlo prenieslo do Banskej Bystrice, župa bola dokonca premenovaná na Pohronskú. Aj centrum SNP bolo v B. Bystrici. Ani veľký nárast obyvateľov nezmenil ten stav, že kým na banskobystrickom námestí dominovali dvojposchodové domy, na zvolenskom boli často iba prízemné. Tie zmizli až po druhej svetovej vojne. Po r. 1948 ostáva už sídlom kraja výlučne Banská Bystrica a tá hlavne po r. 1960 zažíva taký rozvoj, že kým dnes má 84. tisíc obyvateľov, tak Zvolen iba 44. tisíc.
Z minulosti do prítomnosti. Banskobystrický kraj patrí k menej vyspelým krajom s vysokou mierou nezamestnanosti. Samotná B. Bystrica aj Zvolen patria v tomto ohľade k svetlým výnimkám v kraji, po Bratislave, Košiciach a Žiline sa radia k najprosperujúcejším regiónom. Životná úroveň je na celkom dobrej úrovni, s tým, že v krajskom meste je predsa len o trošičku lepšia, ale to je zanedbateľný rozdiel. Z hľadiska turistického ruchu je zaujímavejšia Banská Bystrica – veľké historické námestie s dvoma priľahlými ulicami, mestský hrad, kostoly, múzeum SNP, lepšie možnosti na nakupovanie aj na ubytovanie, blízkosť lyžiarskych stredísk. Veľa zo spomenutého súvisí s tým, že je to 2x tak veľké, krajské mesto. Vo Zvolene nájdeme výnimočne dobre zachovanú goticko – renesančnú stavbu zámku a aj Pustý hrad. Na skutočne veľkom námestí približne 15 pôvodných meštianskych domov, katolícky a evanjelický kostol, ale aj zopár stavieb z čias socializmu. No ale to je tak skoro všade na Slovensku.
Z čoho teda vyplýva tá rivalita? Z nerovnakého historického vývinu? Alebo z obyčajnej hlúposti ľudí? Kto by na to vedel odpovedať – zvolenčania, bystričania alebo niekto nestranní? Priznám sa, že neviem na tieto otázky odpovedať...
