Bola streda, sychravé upršané ráno. Taký bežný novembrový deň, v prostriedku hromadnej prepravy sa mi ušlo iba miesto na státie. O čosi väčšie šťastie mali dvaja zrejme spolužiaci (ako som neskôr usúdil), ktorí sedeli na sedadlách pri dverách vedľa mňa. Na prvý pohľad "vymakaní" , možno športovci, so svojim vzhľadom majú určite úspech u nežného pohlavia.
Lenže po otvorení ich úst bolo zrejmé, že pokým fyzicky sú na tom dobre, tak rozumovo ani nie. Všetka múdrosť sa im možno preliala do svalov...To, že hučali na celý autobus, nebolo také strašné, na 13. ročných, čo si pustia nahlas mobil, nemali. Ale tie ich reči počúvať - doslova každé tretie slovo bola nadávka s rôznymi príponami, aby sa dala použiť do rozličných slovných zvratov. Ani obsah viet nebol o nič lepší, nechtiac som sa dozvedel, že náplňou ich života je pitie, chlastanie a ožieranie sa :-)
Už som chcel, aby bola čím - skôr Bratislava, lebo som bol z nich celý uhučaný. Ako naschval sme však zastali v zápche, na moste nad poľom a traťou. Vtom zanielo pár viet, ktoré sa stali nejakou čerešničkou na záver: " Hej, to čo je také zelené na tom poli? Hmmm to mali už tí poľnohospodári pozbierať, néé? Však už včera som škrabal ľad z auta...to nechajú takto? Hmm a čo je to tam vlastne? Reďkovka...ne, niečo ako reďkovka, hej hej niečo také... repa, hmm repa, jasné repa je to, určite repa... a to nechajú tam tak, zamrznúť? Háá však už viem - nechajú to tam zamrznúť a vyberú to rovno mrazené - mrazenú repu ... ha haa haaa...
(Nebola to samozrejme repa, ale repka olejná, ktorá sa sadí na konci leta a v novembri už tvorí súvislý porast.)
Ale tak aspoň sa tí mudrejší pobavili:-)
