Boleslav I., brat zavraždeného Václava je v českej verejnosti vnímaný negatívne práve kvôli tomu, že zabil Václava, ktorý bol českým kniežaťom. Václav sa stal neskôr svätcom a patrónom českého štátu a preto je jeho vražda vnímaná tak citlivo a neodpustiteľne.
Nemali by sme však prehliadať skutky a činy samotného Boleslava, ktoré prispeli k upevneniu a posilneniu přemyslovského kniežatstva. Z domácích prameňov je Boleslav často opisovaný len v negatívnom svetle. Našťastie máme k dispozícií aj zahraničné písomné pramene.
Z nich sa dozvedáme, že Boleslav I. bol v konflikte so zakladateľom a prvým cisárom Svätej ríše rímskej národa nemeckého Otou I. Táto ríša, ktorú Oto založil existovala až do 19. storočia, teda takmer 1 000 rokov. Oto I. nakoniec uzavrel s Boleslavom I. mier. Niektorí historici sa domnievajú, že Boleslav už nemusel odvádzať Otovi tribút, teda poplatok v podobe volov a striebra ako to robil jeho jeho brat, knieža Václav, ktorý tento poplatok odovzdával saskému panovníkovi, keďže v tomto čase ešte neexistovala Svätá ríša rímska. Nie všetci historici súhlasia s takýmto záverom a naopak tvrdia, že odovzdávanie poplatku pokračovalo aj za Boleslavovej vlády.
Boleslav I. pomohol Otovi I. poraziť v roku 955 maďarské kmene na rieke Lech. Po tejto porážke sa predkovia dnešných Maďarov usadili v strednej Európe a ukončili tak kočovný spôsob života. Založili si Uhorské kráľovstvo, ktoré trvalo jedno tisícročie.
Praha bola v 10. storočí jedným z centier medzinárodného obchodu. V Prahe existovalo tržište a z českého kniežatstva sa vyvážali napríklad med, či kožušiny. Dôležitým obchodným artiklom pre kniežatsvo bol obchod s otrokmi, ktorí väčšinou neboli kresťania. Pri Brne sa našiel kruh, ktorý otroci alebo zajatci museli nosiť na krku. Otroci sa dali jednoducho získať, keďže ľudia neboli chránení medzinárodnými inštitúciami tak ako je tomu dnes.
Boleslav I. sa chcel zaradiť do rodiny významných európskych panovníkov a preto poslal do Ríma, k pápežovi posolstvo, na čele so svojou dcerou Miladou. Cieľom posolstva bolo zriadenie biskupstva v Prahe. Boleslav I. sa však nedožil jeh založenia. Došlo k nemu až po jeho smrti, za vlády jeho syna Boleslava II.
Svoju druhu dcéru Doubravku Boleslav vydal za Mieška, najstaršieho poľského kniežaťa.
V kniežatstve sa v tomto období razili strieborné denáre s nápisom Boleslav. Pravdepodobne sa jedná o Boleslava I.
Boleslav I. zriadil sieť hradísk a rozšíril územie českého kniežatstva, posilnil jeho postavenie a v jeho započatom úsilí pokračoval jeho syn, knieža Boleslav II.
