Po smrti kniežaťa Boleslava I. nastúpil na kniežací stolec v Čechách ďalší panovník z rodu Přemyslovovcov, syn Boleslava I., Boleslav II.
Knieža Boleslav II. pokračoval v mnohých veciach, ktoré započal ešte jeho otec. Podarilo sa mu dosiahnuť to, že v Prahe bolo zriadené biskupstvo. Posolstvo do Ríma s prosbou o zriadenie biskupstva vyslal ešte jeho otec a na jeho čele bola sestra Boleslava II., Milada.
Prvým pražským biskupom bol Dětmar. Bol to Frank, ktorý vraj ovládal jazyk, ktorým sa hovorilo v Českom kniežatstve. Druhým biskupom bol Vojtěch. Biskup Vojtech kritizoval pomery v kniežatstve. Dokonca si dovolil poukázať aj na samotného Boleslava II. Vyčítal mu predovšetkým obchodovanie s otrokmi. Bežným ľuďom zas Vojtěch vyčítal to, že stále uctievajú pohanských Bohov. Kresťanská viera v tomto období nemala ešte v Českom kniežatstve pevne zapustené korene. Biskup Vojtech pokresťančoval aj obyvateľov za hranicami kniežatstva, konkrétne Prusov, čo sa mu stalo osudným. Na tejto misii ho totiž pohanskí Prusi zabili.
Boleslav II. dal v kniežatstve postaviť množstvo kostolov aj keď sám úplne nežil podľa kresťanských zásad. Vďaka výstavbe kostolov bol nazývaný – Boleslav II. Pobožný. Na území Čiech za jeho vlády boli založené prvé kláštory vôbec, ženský kláštor pri kostole sv. Jiří na Pražskom hrade a mužský kláštor na Břevnově.
Knieža Boleslav dal na sklonku vlády vyvraždiť iný český rod, Slavníkovcov, medzi ktorých patril aj biskup Vojtěch. Vďaka tomu, že sa v tom čase Vojtěch vyskytoval v zahraničí unikol takmer istej smrti.
Ríša Boleslava II. bola oveľa väčšia ako za čias jeho otca. Väčšina územia však Boleslav II. kontroloval len nepriamo. Jednalo sa predovšetkým o obchodné cesty, ktoré viedli až na územie dnešnej Ukrajiny. Na sklonku vlády Boleslava II. však začali za hranicami Českého kniežatstva vznikať silné centralizované ríše, ktoré si ukrajovali z územia, ktoré nepriamo kontroloval Boleslav II. (Poľsko, Uhorsko, Kyjevská Rus).
Po smrti Boleslava II. začali v kniežatstve spory medzi jeho synmi o vládu nad českým územím. Trocha to pripomínalo situáciu na Veľkej Morave po smrti Svätopluka, ktorá aj pričinením toho, že jeho synovia neboli jednotní zanikla. České kniežatstvo sa našťastie vyhlo osudu Veľkomoravskej ríše aj keď na začiatku 11.storočia sa jeho pozícia oslabila.
