Po smrti kniežaťa Boleslava II. sa České kniežatstvo ocitlo v kríze. O kniežací stolec v Čechách bojoli traja synovia Boleslava II. – Boleslav III. Ryšavý, Jaromír a Oldřich. Ako prvý začal vládnuť Boleslav III. S jeho vládou však ľudia neboli spokojní. Postupne ho preto vystriedali jeho nevlastní bratia Oldřich a Jaroslav. Všetci traja bratia sa báli jeden druhého, upodozrievali sa a skrývali sa pred sebou. Niet sa čomu diviť, veď Boleslav III. dal Jaromíra vykastrovať. A Oldřich len s veľkým šťastím unikol atentátu, ktorý zosnoval práve Boleslav III. Jaromíra potom postihlo ďalšie nešťastie, tentokrát od Oldřicha, ktorý ho nechal oslepiť. V tomto chaose a zmätku sa stala udalosť, ktorá poznamenala české dejiny. Na trón nastúpil niekedy okolo roku 1002 Vladivoj, pravdepodobne nevlastný brat poľského panovníka Boleslava Chrabrého. Ten požiadal panovníka Svätej ríše národa nemeckého, aby mu daroval Čechy v léno. Neskorší nemeckí panovníci sa na túto udalosť odvolávali a začali považovať České kniežatstvo za svoje léno. České kniežatá boli teda podľa nich ich vazalmi.
Situácia v Českom kniežatstva sa stabilizovala až vtedy, keď mu začal vládnuť Břetislav I. syn kniežaťa Oldřicha.
Břetislav nastúpil na kniežací trón v Čechách po tom, čo sa vlády dobrovoľne vzdal jeho strýko Jaromír. Ten bol totiž vyklstrovaný a k tomu slepý. Sám by nedokázal zvrátiť nepriaznivé pomery v kniežatstve.
Břetislav I. už za života svojho otca Oldřicha ako jeho spoluvládca znovu získal Moravu. Neskôr ako panovník využil oslabenie Poľského štátu. Snažil sa o získanie ostatkov svätého Vojtecha, ktoré sa nachádzali v Hniezdne. Veril, že ak ich prevezie do Čiech, získa tým sympatie u pápeža a ten mu povolí povýšiť české biskupstvo na arcibiskupstvo. Túto snahu Břetislava I. však s nevôľou sledoval panovník Svätej ríše rímskej národa nemeckého, Henrich III. Čierny. Ten, totiž považoval totiž českého panovníka za svojho vazala a nepáčilo sa mu, že sa Břetislav I. rozhodol previezť ostatky sv. Vojtecha do Čiech z Poľska bez jeho súhlasu.
Henrich III. sa vydal aj so svojím vojskom do Čiech. V prvej bitke s českým kniežaťom bol síce porazený, ale pri svojej druhej výprave obkľúčil Břetislava na Pražskom hrade. Břetislav musel neskôr s pokorou požiadať Henricha III. o odpustenie a po uzmierení sa s nemeckým panovníkom sa spoločne zúčastňovali vojenských výprav, v ktorých bojovali bok po boku.
Břetislav I. počas svojho vojenského ťaženia v Poľsku, ktorého cieľom bolo získanie ostatkov sv. Vojtecha vyhlásil v Hniezdne prvý český zákonník. Podľa tohto zákonníka mali byť zatvorené krčmy, zakázané boli taktiež hazardné hry. Ľudia mali prestať uctievať pohanských bohov. Silnejší a bohatší mali pomáhať slabším. V manželstve nebolo možné, aby jeden z manželov opustil toho druhého.
Břetislav I. zomrel počas príprav na vojenské ťaženie proti Uhorsku. Bol silným panovníkom, ktorý pozdvihol České kniežatstvo. Jeho syn Vratislav bol rovnako úspešný a dokonca sa stal aj českým kráľom.
