Na tróne sa počas krátkeho obdobia vystriedalo viacero panovníkov. Kráľ Štefan I. chcel, aby po jeho smrti vládol jeho syn Imrich. Ten sa však smrteľne zranil počas poľovačky na diviaka. Štefan preto začal presadzovať za svojho nasledovníka Petra Orseola, manžela svojej sestry. Peter Orseolo bol cudzinec, pôvodom z Benátok. Proti Petrovi sa však v Uhorskom kráľovstve chystalo sprisahanie na čele s Vazulom. Bolo však včas odhalené a jeho vodca Vazul bol zajatý, oslepený a okrem toho mu bolo do uší naliate roztavené olovo. Jeho synovia Ondrej a Belo, ktorí sa neskôr stali uhorskými kráľmi museli utiecť najskôr do Čiech a odtiaľ neskôr do Poľska. Ondrej sa potom presunul do Kyjevskej Rusi, kde sa oženil s dcérou panovníka Jaroslava Múdreho.
Po smrti Štefana I. sa uhorským kráľom nakoniec stal Peter Orseolo. Doma však proti nemu onedlho vypuklo povstanie. Uhorskí veľmoži neboli totiž spokojní s tým, že sa Peter obklopoval cudzincami. Proti Petrovi vypuklo povstanie, na čele, ktorého stál Samuel Aba, ktorý sa stal kráľom Uhorska.
Peter sa však so stratou kráľovskej koruny nezmieril a preto hľadal podporu u panovníka Svätej ríše rímskej Henricha III. Ten mu poskytol vojenskú pomoc, vďaka ktorej bol Samuel Aba v roku 1 044 porazený a zbavený trónu. Neskôr bol Samuel uväznený a zabitý a Peter Orseolo sa po druhykrát stáva uhorským kráľom.
Peter musel Henrichovi III. za poskytnutú vojenský pomoc zložiť vazalský sľub. Panovníkom Svätej ríše rímskej zložili sľub vernosti aj mnohí českí vladári. České kniežatstvo bolo súčasťou Svätej ríše od 11. storočia. Svätú ríšu Rímsku založil Oto I. v roku 962 a pretrvala až do 19. storočia. Jej jadrom bolo Nemecké kráľovstvo, ktoré tvorili štáty ako Sasko, Bavorsko, Švábsko a ďalšie. Okrem Českého kniežatstva, či Českého kráľovstva v neskoršom období bolo súčasťou ríše aj časť územia dnešného Talianska a Francúzska. Uhorské kráľovstvo, podobne ako Poľsko sa na rozdiel od Českého štátu nikdy nestalo súčasťou Svätej ríše rímskej.
Peter Orseolo nevládol dlho, keďže do Uhorska sa vrátili synovia zabitého Vazula, Ondrej a Belo. Najprv sa stal kráľom Ondrej, a po jeho smrti mal začať vládnuť jeho brat Belo, keďže Ondrej nemal vlastného syna. Situácia sa zmenila až keď sa Ondrejovi narodil syn Šalamún, ktorý bol ako päťročný korunovaný za budúceho uhorského kráľa. Belo I. následne utiekol do Poľska a odtiaľ potom zaútočil na Uhorsko. Porazil vojska kráľa Ondreja I. a v roku 1 060 bol Belo korunovaný za Uhorského kráľa. Jeho vláda však netrvala dlho a panovník Svätej ríše rímskej Henrich IV. zasiahol do záležitostí v Uhorskom kráľovstve tým, že dosadil na uhorský trón desaťročného Šalamúna, synovca Belu I.
Boje o moc v krajine však pokračovali ďalej, uhorskú korunu získal Gejza a situácia v kráľovstve sa napokon skonsolidovala počas vlády kráľov Ladislava a Kolomana.
