Kým jeho bratia bojovali o moc Soběslav odišiel do vyhnanstva v Poľsku. Po svojom návrate z exilu bol na rozdiel od niektorých svojích predchodcov zvolený za české knieža domácimi, českými veľmožmi aj keď nebol nastarším žijúcim mužským Přemyslovcom. Na český kniežací trón chcel zasadnúť Oto II.Olomocucký, ktorý bol na rozdiel od Soběslava najstarším mužským členom Přemyslovskej dynastie. Mal teda nárok na vládu v kniežatstve.
Práve túto situáciu chcel so Soběslavom I. prerokovať aj panovník Svätej ríše rímskej Lothar III.,keďže súčasťou jeho ríše bolo od 11. storočia aj České kniežatstvo. Soběslav I. však miesto seba poslal do Řezna len poslov a to nemeckého panovníka Lothara III. rozhnevalo.
Vytiahol preto so svojím vojskom proti Soběslavovi, ale značne podcenil české knieža. V bitke u Chlumca, v Krušných horách bol v roku 1126 nemecký panovník porazený. Na stranu Soběslava sa totiž pridali takmer všetci českí veľmoži. Soběslavove vojsko na posilnenie bojové ducha a morálky svojich bojovníkov použilo údajný prapor svätého Vojtecha (v 10. storočí bol druhým pražským biskupom) a kópiu svätého Václava, patróna a ochrancu českej krajiny. Soběslav Lothara III. po jeho porážke najskôr zajal, ale neskôr ho prepustil. Lothar a Soběslav sa nakoniec zmierili a české knieža získalo pri voľbe kráľa Svätej ríše rímskej jeden hlas.
Soběslav I. dal ako dôkaz posilnenia svojej moci prebudovať a posilniť opevnenie pražského hradu.
V roku 1130. Soběslav I. odhalil spiknutie na čele s biskupom Menhartom, ktoré ho chcelo zbaviť vlády. Spiklencov dal zajať a popraviť. Predtým však museli podstúpiť mučenie. Niektorých nechal zaživa štvrtiť, lámať na kolese alebo oslepiť. Tí, ktorí vzbúrencom pomáhali museli na dôkaz svojej neviny chodiť po žeravom železe. Ak to nevydržali boli popravení sekerou.
Soběslav počas svojej vlády posilnil pozíciu Českého kniežatstva a České kniežatsvo sa stalo stabilným a významným hráčom v strednej Európe.
Nástupcom Soběslava I.sa stal jeho synovec Vladislav II., ktorý bol korunovaný za druhého českého kráľa aj keď Soběslav by radšej na českom tróne videl svojho vlastného syna, tiež Vladislava.
