Po smrti svojho otca opustil České kníežatsvo a žil v zahraničí, najskôr na dvore panovníka Svätej ríše Rímskej Fridricha Barbarosssu. Soběslav sa pokúsil uchvátiť český trón a zvrhnúť panovníka Vladislava II., ktorý sa zúčastnil druhej križiackej výpravy do Svätej zeme ako spojenec rímskonemeckého panovníka. Vladislav ho dal preto v roku 1147 uväzniť na hrade Přimda. Soběslavovi II. sa v roku 1150 podarilo z väzenia utiecť a útočisko našiel práve na dvore nemeckého panovníka Fridricha I. Barbarossu.
Vladislav sa cítil Soběslavom ohrozený a preto ho lsťou pozval do Prahy, kde ho zajal a po druhykrát uväznil na Primdě. Na žiadosť Fřidricha I. Barbarossu bol však po niekoľkých rokoch z väznenia prepustený. Neskôr, keď sa Soběslav II. stane českým kniežaťom, pomstí sa svojmu väzniteľovi na Primdě Konrádovi Šturmovi, ktorého nechá popraviť, sťatím hlavy. Pripomeňme si, že Soběslav strávil na Přimdě približne pätnásť rokov.
Soběslav II. sa stal českým kniežaťom aj vďaka zhode okolností, ktoré hrali v jeho prospech. Český kráľ Vladislav I. sa vzdal predčasne českého trónu v prospech svojho syna Bedřicha. Problém bol v tom, že panovníkom sa mal podľa pravidla, ktoré zaviedol ešte v 11. storočí knieža Břetislav najstarší žijúci Přemyslovec, ktorým v tom čase Bedřich nebol.
Nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa využil túto situáciu vo svoj propech a na český kniežací stolec dosadil Oldřicha, od ktorého očakával loajalitu a poslušnosť. Oldřich sa však vzdal trónu v prospech svojho brata Soběslava II. Proti tomuto rozhodnutiu nemecký cisár neprotestoval pretože si bol istý že mu je Soběslav zaviazaný, keďže mu v minulosti pomohol dostať sa na slobodu z väzenia. Fridrich Barbarossa chcel nepriamo ovládať České kniežatstvo. Preto mu záležalo na tom, kto zasadne na český trón.
Soběslav II. bol českým kniežaťom a nie kráľom ako jeho predchodca, kráľ Vladislav I. (predtým ako bol Vladislav korunovaný za kráľa bol ako knieža označovaný ako Vladislav II.).
Fridrich Barbarossa teda neudelil kráľovský titul Soběslavovi II. ako jeho predchodcovi Vladislavovi a České kráľovstvo sa znovu stalo kniežatstvom.
Fridrich Barbarossa sa dostal s kniežaťom do sporu. Soběslav II. viedol suverénnu zahraničnú politiku a uskutočnil vojenskú výpravu proti rakúskemu vojvodovi kvôli územiu Vitorazska. Rakúsky vojvoda si z tohoto územia, ktoré patrilo Českému kniežatstvu postupne ukrajoval čoraz väčšiu časť. Soběslav II. preto proti nemu podnikol vojenskú výpravu. Pri tejto vojenskej výprave však plienil aj cirkevné majetky v Rakúsku a preto na neho pápež uvalil kliatbu. Pápežská kliatba oslabovala ústrednú moc panovníka a mnoho šľachticov ho ďalej nemuselo podporovať.
Fridrich Barbarossa však potreboval mať podporu pápeža a preto Soběslava II. zosadil z českého trónu a kniežaťom sa stal opäť Bedřich, syn bývalého českého kráľa Vladislava I.
V domácej politike sa Sobeslav II. opieral o nižšiu šľachtu a podporoval roľníkov. Preto bol nazývaný aj ,,Kniežaťom sedliakov.“ Aj to bol jeden z dôvodov prečo sa od neho vyššia šľachta odvrátila a pridala sa na stranu Bedřicha. Soběslavovo vojenské ťaženie proti Bedřichovi bolo aj kvôli strate podpory vyššej šľachty neúspešné.
Ku koncu svojho života sa Soběslav II. uchýlil na hrad Skála v južných Čechách. Myslel si, že sa mu nejakým spôsobom ešte môže podariť pripraviť o trón Bedřicha a získať ho späť pre seba. Po nejakom čase však vyhodnotí reálne svoju situáciu a odišiel do exilu, kde aj neskôr zomrel.
Soběslav II. bol prvým českým panovníkom, ktorý udelil privilégia etnickej skupine v Českom kniežatstve. Konkrétne sa jednalo o etnických Nemcov v Prahe.
Jeho ostatky boli prevezené do Prahy a sú pochované v bazilike na Vyšehrade.
