Narodil sa v obci Slanica na Orave. Slanica už dnes neexistuje keďže v 50. rokoch 20. storočia musela ustúpiť výstavbe Oravskej priehrady.
Prvé školské roky absolvoval Anton Bernolák v neďalekom Námestove a vyššie gymnaziálne štúdia v Bratislave.
Vyššie vzdelanie si doplnil v Trnave, Viedni a Bratislave. V Trnave bol vysvätený za kňaza.
Anton Bernolák je známy predovšetkým z literatúry ako osobnosť, ktorá sa zaslúžila o uzákonenie spisovnej slovenčiny v roku 1787.
Panovník Jozef II. podporoval okrem nemčiny aj miestne, lokálne jazyky. Už pred Bernolákom sa o kodifikovanie slovenčiny pokúšal J. I. Bajza, autor prvého románu napísaného v slovenčine (René mládenca, príhody a skúsenosti).
Bajza však so svojim pokusom o kodifikáciu slovenčiny neuspel. Dostatočne totiž nevysvetlil a nevypracoval gramatiku svojej slovenčiny. Panovník mal podmienku aby spisovnému jazyku rozumeli aj tí najobyčajnejší ľudia. Bajza navyše poslovenčoval cudzie slová.
Slovenčina, ktorú úspešne kodifikoval Bernolák, vychádzala zo západoslovenského nárečia. Používal však aj časť výrazov zo stredného Slovenska.
Bernolákovou zásadou bolo: ,,Píš, ako počuješ.“ Anton Bernolák zrušil tvrdé y, dbal na označenie mäkkých spoluhlások ď,ť,ň.ľ a odstránil dvojhlásky ako ia, ie, iu.
Ďalej zo slovenčiny odstránil vulgarizmy a cudzie slová.
Bernolákovčinu používala katolícka inteligencia. Medzi jej najvýraznejšie osobnosti patril Ján Hollý. Evanjelická inteligencia publikovala svoje diela v biblickej češtine.
Anton Bernolák sa podieľal aj na založení slovenskej učenej spoločnosti, Slovenského učeného tovarišstva so sídlom v Trnave.
Spoločnosť mala viac ako 500 členov po celom Slovensku a počas svojej osemročnej činnosti vydala 11 náboženských, umeleckých a ľudovýchovných kníh.
Ďalšími významnými členmi spoločnosti popri Bernolákovi boli Juraj Fándly a J.I. Bajza. Najmä Juraj Fándly sa snažil pomôcť obyčajným ľuďom svojimi radami, ktoré mohli využiť pri hospodárení, práci na poli a pod.
Životným dielom Antona Bernoláka bolo aj vyhotovenie Slowára slovensko-česko-latinsko-nemecko-uhorského. Slowár mal 6 zväzkov, 31 000 hesiel a približne 4 400 strán. Bohužiaľ jeho vydania sa Bernolák nedožil. Počas svojho života sa snažil zohnať predplatiteľov, ktorí by uhradili náklady na vydanie Slovára. Bolo ich však málo.
Slowár sa podarilo vydať až Jurajovi Palkovičovi v rokoch 1825-1827.
Anton Bernolák sa venoval aj kňazskej činnosti. Najprv pôsobil na fare v Čeklisi (dnešné Bernolákovo) a neskôr v Nových Zámkoch, kde bol aj riaditeľom miestnej školy, na ktorej vyučoval náboženstvo.
Anton Bernolák pomáhal aj obyčajným ľuďom vyhotovovať korešpondenciu, keďže ľudia boli väčšinou negramotní, nevedeli čítať ani písať.
Anton Bernolák sa dožil 50 rokov a zomrel v roku 1813. V jeho diele pokračovala ďalšia naša národná generácia na čele s Ľudovítom Štúrom, ktorým sa podarilo kodifikovať spisovnú slovenčinu, ktorú prijali katolíci aj evanjelici a z ktorej vyrástla naša súčasna slovenčina.
