Leopold II. chcel pokračovať v reformách svojich predchodcov Márie Terézie a Jozefa II.
František I. sa však zapíše do dejín ako konzervatívny panovník, ktorý má rád stabilitu a nemennosť vecí.
Františka kritizoval jeho strýko Jozef II., práve kvôli týmto jeho vlastnostiam. Jozef II. mal od roku 1874 na starosti Františkovu výchovu. O svojom zverencovi vyhlásil, že je lenivý a najväčšiu radosť mu robí ničnerobenie, čo bolo v kontraste s Jozefovou dynamickou a nepokojnou povahou.
Keď sa v roku 1792 František I. dostal k moci, už po dvoch mesiacoch mu Francúzsko vyhlásilo vojnu. František I. bol nielen panovníkom Habsburskej monarchie ale aj posledným cisárom Svätej ríše rímskej národa nemeckého (ako František II.).
Vo Francúzsku bola revolučná atmosféra, panovník Ľudovít XVI. bol popravený a v roku 1792 bola v krajine vyhlásená republika.
František I. sa bál toho, že podobný osud postihne aj krajiny, v ktorých vládol. Snažil sa za každú cenu zachovať monarchiu. V tomto mu pomáhala tajná polícia, ktorá prenasledovala a zatýkala podozrivé osoby, v Habsburskej monarchii bola cenzúra tlače, obmedzená sloboda zhromažďovania a pod. Hlavnú úlohu v represáliách zohral knieža Klemens Metternich.
V roku 1806 zanikla po nátlaku Napoleona Svätá ríša rímska národa nemeckého, ktorá existovala už od 10. storočia a namiesto nej bol založený Rýnsky spolok.
František I. akoby tieto udalosti predvídal a v roku 1804 sa vyhlásil za rakúskeho cisára ako prvý panovník vôbec. Ponechal tak aj naďalej cisársky titul pre svoju dynastiu.
Vo vojnách s Napoleonom Rakúsko prehralo až do roku 1813 (Bitka pri Lipsku) všetky bitky. Habsburská monarchia bola vyčerpaná, neustále museli byť na front posielaný noví vojaci, krajina si musela požičiavať peniaze a v roku 1811 monarchia dokonca vyhlásila štátny bankrot.
Po bitke pri Slavkove (1805), v ktorej Napoleon porazil Rakúsko a Rusko (bitka troch cisárov), bol mier podpísaný v Bratislave.
Cisár František I. musel súhlasiť dokonca s tým, aby si Napoleon vzal za manželku jeho dcéru Máriu Lujzu.
Po porážke Napoleona sa v rokoch 1814 -1815 konal Viedenský kongres, na ktorom si Habsburská monarchia posilnila svoj vplyv v Európe.
Keď František I. umieral tak svojmu najstaršiemu synovi a nástupcovi, Ferdinandovi vraj povedal: ,, Nič nemeň.“
František I. umrel tak ako žil.
