Samova ríša
Slovania prichádzali z územia dnešnej západnej Ukrajiny a východného Poľska a nahrádzali na našom území Germánov. Spočiatku neboli zjednotení v žiadnom pevnom štátnom útvare. Boli rozdelení do niekoľkých kmeňov.
Začali bojovať s Avarmi, ktorí sa usadili v Panónii. Avari boli kočovníci. Počas zimy žili spolu so Slovanmi v ich sídlach. Samozrejme, že sa to nemohlo páčiť slovanským mužom, keďže si Avari brávali aj ich ženy.
Avari boli obávaní bojovníci, vynikali v jazde na koni. Na koni trávili väčšinu času. Hrôzu vraj vzbudzovali aj svojím výzorom. Avari údajne ešte malým deťom v kolíske zohavovali tvár, aby v dospelosti svojím nepriateľom naháňali strach.
Všetko sa zmenilo príchodom franského kupca Sama na územie týchto Slovanov. Samo sa narodil okolo roku 600 v okolí dnešného Paríža.
V tomto období Slovania povstali proti Avarom. Samo Slovanom pomohol poraziť Avarov a bol zvolený za ich vodcu.
Samova ríša bola prvým štátnym útvarom Slovanov v strednej Európe (623 – 658). Nešlo však v žiadnom prípade o centralizovanú ríšu. Skôr sa jednalo o kmeňový zväz.
V roku 631 Samo v bitke pri Wogastisburgu porazil franského kráľa Dagoberta. Dodnes sa nevie, kde sa Vogastiburg nachádzal. Najčastejšie sa spomína územie Moravy alebo Rakúska.
Samova ríša sa rozpadla v roku 658, keď Samo zomrel.Samo mal 12 manželiek, 22 synov a 15 dcér. Napriek tomu nikto z jeho potomkov nedokázal udržať kmeňový zväz vytvorený ich otcom.
Samova ríša zahŕňala územie dnešnej Českej republiky, východného Nemecka, západného Maďarska, juhozápadného Poľska, východného Rakúska, západného Slovenska a severného Slovinska.
Jediným prameňom o Samovej ríši je Fredegarova kronika.
Veľkomoravská ríša
Začiatkom 9. storočia existovali na území dnešnej Českej republiky a Slovenska dve kniežatstvá.
Moravské kniežatstvo zahŕňalo územie dnešnej východnej Českej republiky (Moravu). Nitrianske kniežatstvo zaberalo územie dnešného západného Slovenska.
V Moravskom kniežatstve vládol knieža Mojmír, príslušník moravskej dynastie a v Nitrianskom kniežatstve Pribina.
V roku 833 Mojmír vyhnal nitrianske knieža Pribinu z jeho kniežatstva. Následne tieto dve dve kniežatstvá, teda Moravské a Nitrianske zjednotil a tak vznikla Veľká Morava.
Veľkomoravská ríša na západe susedila s Východofranskou ríšou, ktorá si chcela Veľkomoravskú ríšu podriadiť aj pomocou šírenia kresťanstva.
Slovania však nerozumeli kresťanstvu, ktoré šírili Frankovia. Bohoslužby sa totiž konali v latinčine. Panovník Východofranskej ríše v roku 846 vymenoval Rastislava za knieža Veľkej Moravy. Myslel si, že mu bude Rastislav zaviazaný a bude plniť jeho príkazy. Rastislav však uskutočňoval samostatnú politiku, nezávislú od Frankov.
Nové moravské knieža potrebovalo duchovných, ktorí by používali domáci, slovanský jazyk. Ríša mohla byť od Frankov samostatná iba vtedy, ak by používala domáci slovanský jazyk pri spravovaní krajiny a v cirkevnom živote (liturgia).
Rastislav preto požiadal byzantského cisára, aby mu poslal učiteľov, ktorí by vyučovali a šírili kresťanstvo v slovanskom jazyku. Cisár mu poslal bratov Konštantína (Cyrila) a Metoda. Obaja bratia ovládali staroslovienčinu, ktorou sa hovorilo v ich domovine (Solún, dnešné Grécko), kde žilo veľa Slovanov. Veľkomoravské obyvateľstvo tomuto jazyku rozumelo. Bol totiž dosť podobný ich jazyku.
Konštantín tiež vytvoril nové písmo podľa gréckej abecedy – hlaholiku. Do staroslovienčiny bola preložená Biblia a aj iné náboženské knihy. Staroslovienčina bola pápežom v Ríme schválená ako štvrtý bohoslužobný jazyk na svete popri hebrejčine, gréčtine a latinčine.
V roku 870 zasadol na kniežací stolec vo Veľkomoravskej ríši Svätopluk, ktorý mal podľa predstáv Frankov presadzovať na Veľkej Moravy ich politiku. Svätopluk však bol úspešným a mocným panovníkom. Veľká Morava sa počas jeho vlády rozšírila o nové územia a zahŕňala tak dnešnú Českú republiku, Slovensko, Maďarsko, Sasko, južné Poľsko, časť Rakúska, Ukrajiny a Bulharska.
Územie dnešnej Českej republiky bolo súčasťou Veľkej Moravy. České kmene však mali vlastného kniežaťa Bořivoja, ktorý bol podriadený Svätoplukovi.
Keď Bořivoj I. zomrel, české kmene sa stali pevnejšou súčasťou Veľkej Moravy. Toto obdobie však trvalo iba niekoľko rokov.
Po rozpade Veľkomoravskej ríše sa české kmene približne na území dnešnej strednej a západnej Českej republiky začali rozvíjať pod vládou dynastie Přemyslovcov, až do 14. storočia.
V roku 1030 sa aj Morava (dnešná východná časť Českej republiky), bývalé centrum Veľkomoravského kniežatstva, stala súčasťou Českého kniežatstva.
Veľkomoravská ríša zanikla začiatkom 10. storočia v dôsledku maďarských útokov a bojov dvoch Svätoplukových synov o moc aj keď legenda o troch prútoch spomína troch synov kniežaťa Svätopluka.
Žiaci Konštantína a Metoda boli z Veľkej Moravy vyhnaní (Gorazd, Kliment). Dostali sa do Bulharska a na územie Kyjevskej Rusi. V Bulharsku vytvorili nové písmo - cyriliku, ktorá sa stala základom pre abecedu, ktorú dnes používajú Rusi, Bielorusi či Ukrajinci.
Územie dnešného Slovenska bolo postupne začleňované do novovznikajúceho Uhorska, ktoré praktikovalo západné kresťanstvo, teda používalo latinčinu ako liturgický jazyk.
Predstavitelia národného obrodenia sa v 18. a 19. storočí odvolávali na slávu Veľkomoraskej ríše a v súčasnosti je 5. júl, štátnym sviatkom sv. Cyrila a Metoda na Slovensku ako aj v Čechách.
Konštantín (Cyril) je pochovaný v Ríme, dodnes však nevieme určiť miesto, kde je pochovaný Metod.
