Seriál začína scénou z pohrebu Ľudovíta Štúra, tak ako si na neho spomína Jozef Miloslav Hurban. Celý príbeh Štúrovcov je vlastne rozprávaním a spomínaním J. M. Hurbana.
Seriál nezobrazuje celý život Ľudovíta Štúra. Venuje sa jeho profesionálnej a pracovnej činnosti, počnúc jeho činnosťou na Evanjelickom lýceu v Bratislave, na Katedre reči a literatúry československej, na ktorej Štúr prednáša. Z katedry musí nakoniec odísť.
Seriál približuje začinajúce národnostné spory medzi študentami maďarskej a slovenskej národností. Samotný Štúr nie je v Hurbanových spomienkách vyobrazený len pozitívne. Okrem Štúrovej cieľavedomosti,pracovitosti a skromnosti máme možnosť vidieť aj jeho negatívné stránky ako samoľúbosť a občasná neochota prijímať názory svojich oponentov v slovenskom národnom hnutí.
Veľmi dobre je podľa mňa spracovaná problematika kodifikácie spisovnej slovenčiny, ktorá nebola prijatá s nadšením medzi slovenskou katolickou ako aj evanjelickou inteligenciou. Slovenskí evanjelici, ku ktorým patrili aj Štúr, Hurban alebo J. Kollár používali biblickú češtinu a časť z nich sa sa s ňou nechcela rozísť. Slovenská národne uvedomelá katolícka inteligencia zas používala slovenčinu kodifikovanú A. Bernolákom.
Ľ. Štúr chcel vytvoriť jazyk, ktorý by sa ujal hlavne medzi širokými ľudovými masami. Seriál zachytáva aj rozhorčenie českých obrodencov (F. Palacký, P.J. Šafárik), ktorí presadzovali aby Slováci používali aj naďalej výlučne biblickú češtinu. Ľ.Štúr si však medzi českými obrodencami našiel spolupracovníkov, hlavne medzi jej mladšou genegeneráci (K.H.Borovský, J.V. Frič a ďalší).
Ľudovít Štúr v seriáli vystupuje ako osobnosť, ktorá si získáva sympatie všade, kde sa ocitne. Dokáže nadviazať styky s predstaviteľmi ostatných slovanských národov v rámci Uhorska. Od svojích spolupracovníkov však požaduje aby pracovali výlučne iba pre národnú vec. Štúr sa tak dostáva do sporu s Hurbanom, ktorý sa oženil a založil si svoju rodinu.
Podstatná časť seriálu je venovaná slovenským dobrovoľníckym výpravám. Slovenské dobrovoľnícke vojsko najprv samostatne a potom s podporou Viedne obsadzovalo územie Slovenska. V rokoch 1848-1849 prebiehala maďarská revolúcia, ktorá chcela okrem zabezpečenia občianských práv a slobôd dosiahuť nezávislosť Uhorska od Rakúska.
Slováci bojovali na strane rakúskeho panovníka proti maďarským snahám. Maďari sa totiž čoraz viac snažili o prenikanie maďarčiny do všetkých sfér spoločesnkého života.
Štúr, Hurban a Hodža však ťažko niesli zabíjanie počas slovenských dobrovoľníckých výprav, ktoré je však nevyhnutne spojené s vedením vojny. Hodža dokonca utečie do Viedne, čo Štúr považuje za zradu a dezerciu.
Seriál približuje teda aj ľudský rozmer a vnútorný zápas našich národných buditeľov s násilím, ktoré má v budúcnosti priniesť slobodu a zabezpečenie národných požiadaviek Slovákov predovšetkým v školstve (vyučovanie v materinskom jazyku).
Mne osobne sa páčila aj polemika Štúra, s L. Kossuthom v uhorskom parlamente. Obidvaja patrili medzi skvelých rečníkov. Zhodovali sa v tom, že chcú aby ľudia žili slobodnejšie, boli kritikmi feudalizmu. Ľ. Štúr však mal kritickejšie výhrady k šľachte a presadzoval primeranejšie zastúpenie zástupcov miest v uhorskom sneme. L. Kossuth navrhol Ľ. Štúrovi spoluprácu aj napriek určitým názorovým rozdielom. Štúr však trval na tom, aby sa aj nemaďarské národy mohli vzdelávať vo svojom materinskom jazyku, čo bolo v rozpore s presvedčením Kossutha, ktorý presadzoval jednotný maďarský jazyk v celom Uhorsku.
Predstavitelia maďarskej revolúcie sa obávali toho, že ostatné nemaďarské, slovanské obyvateľstvo v Uhorsku, ktoré počtom prevyšuje Maďarov sa spojí s Ruskom a vyzve ho na pomoc pri presadzovaní svojích národných požiadaviek v Uhorsku.
Po potlačení maďarskej revolúcie rakúsky cisár zabudne na sľuby, ktoré dal Slovákom za pomoc v boji proti Maďarom. Ľ. Štúr sa stiahne do ústrania a ťažko prežíva túto skutočnosť ako aj ostatné prehry slovenského obrodného procesu (zákaz vychádzania Slovenských národných novín, prenasledovanie a perzekúcie vodcov slovenského národného hnutia.)
Ľ. Štúr, po smrti svojho brata Karola príjme úlohu učiteľa a vychovávateľa jeho siedmych detí. Tragicky zomrie na poľovačke za nie celkom jasných okolností. V seriáli sa pracuje aj s možnosťou samovraždy. Štúr je na sklonku života unavený a zničený.
V seriáli vystupuje množstvo skvelých slovenských hercov (D.Jamrich. A: Hajdu, J.Filip, P.Mikulík, M. Dočolomanský, L. Chudík, J. Vajda a ďalší). Seriál má 5 častí, aj keď sa vraj prvotne uvažovalo o natočení 9 dielov.
Štúrovci majú komornú, vážnú atmosféru a dokážunám priblížiť dobové reálie 19. storočia na našom území. Seriál sa snaží byť vyvážený a má celkom pozitívné hodnotenie medzi divákmi aj v súčasnosti.
