Taktiež je stopercentným akcionárom štát na čele s Róbertom Ficom, AMEN Letisko Bratislava.
Podľa riaditeľa pána Trhlíka je cieľom získať lety do severnej alebo juhovýchodnej Európy. Pre koho budú ale tieto linky? Obchodne pracuje najviac Slovákov v Anglicku, Írsku alebo Nemecku/Švajčiarsku, tieto destinácie ale už obsluhuje Ryanair, teda okrem Švajčiarska.
Na druhej strane tu máme veľkú neznámu rovnicu v ktorej sa snaží o zákazku štát, netreba tu však zabudnúť na jeden fakt že letisko čakajú nemalé výdavky. Prostá oprava pristávacej dráhy vytvára enormný potenciál pre schránkovú zákazku typu Interblue Group blízkej pánovi Širokému alebo podobnému mecenášovi blízkemu Smeru-SD.
Každý kto niečo v živote predával vie, že musí byť atraktívny pre potencionálneho klienta a má pri tom aj svoju konkurenciu. Naše letisko je trocha ako pokrový hráč ktorý ide all-in s mizernými kartami. Viedeň alebo Budapešť ponúkajú potencionálnym klientom oveľa viac a to nehovoriac o fakte že Viedeň znížila poplatky za použitie nových gateov pre ich nízke využitie.
Rozvoj letiska je dosť obmedzený aj vďaka okolitému novému nákupnému centru Pharos. Je to dosť jedno či sa bavíme o novom termináli, servisných budovách, alebo iných budovách nutných k expanzií nášho letiska. Nemôžeme tu zabudnúť ani na fakt že obyvatelia Mostu pri Bratislave prípadne Tomášova by mali určite veľkú radosť z novej dráhy blízko svojho domu, do druhého smeru stavať dráhu aj tak nie je možné z technických dôvodov.
Ani jedná alternatíva ktorú letisko má nie je dobrá pre jeho budúcnosť. Buď zostane v rukách štátu, mojím odhadom do 2 rokov bude v troskách a na odpredaj za symbolickú cenu. Alebo ho odkúpi súkromný investor v tomto prípade sa šepká o Ryanair. Ten však už zruinoval letisko v Lübecku a na jeho záchranu sa napokon zložili občania.
V prípade kšeftu ktorý dohadzuje Róbert Fico nevylučujem mix týchto 2 variantov.
V mojich očiach je jediná alternatíva, ktorá by mohla fungovať vytvorenie niečoho podobného ako bol Skyeurope. Táto spoločnosť keďže by bola Slovenská by získala zľavy na služby letiska, slúžila by primárne naším občanom, eventuálne nejakému percentu Rakúšanov alebo Maďarov. Dôležité je však spomenúť, že by sa nejednalo o štátnu firmu, takto by sme predišli jej tunelovaniu ako bolo v prípade Slovenských aerolínií. Vďaka nízkym poplatkom na domácom letisku by dokázala konkurovať doma Ryanairu a taktiež by mohla sama podľa reakcií a dopytu na trhu reagovať a vytvárať tak nové destinácie a služby. Práve týmto krokom by sme predišli tomu že budeme závislý na záujme nejakej spoločnosti ktorej primárny záujem je vlastné dobro a nie budúcnosť Bratislavského medzinárodného letiska.
