Mam užasnú priateľku s ktorou si vždy máme čo povedať, asi najlepšia možnosť je večer s pohárikom vínka po večeri.Priateľka pracuje na mimosúdnom vymáhaní a tak sme jedného večera vynechali moje služobné cesty a medzinárodný obchod a bavili sme sa o jej práci.
Ako prvé ma zaujímalo ako prežíva všetky prípady s ktorými sa musí zaoberať. Musím povedať že pre mňa by bolo ďaleko ťažšie počúvať neľahké ľudské osudy ako tvoriť medzinárodný obchod ktorý samozrejme nie je vždy úspešný, preto ma môj obdiv. Jej prístup je taký že ona sa snaží ľudom pomôcť naplánovať splátkový kalendár aby mali šancu niekedy sa zbaviť dlhu a taktiež sa vyhnúť súdu kde sa pôžička ešte navýši o ďalšie zbytočné poplatky.
Keďže nie som moc na teóriu zaujímali ma nejaké konkrétne príklady prípadov. Hneď prvý je veľmi zaujímavý (meno je vymyslené). Pán Jozef z okresu Nové Zámky si pred 2 rokmi kúpil práčku za 700€ a financoval ju cez Quattro. V Septembri však stratil prácu a z hmotnej núdze a sociálnych dávok nestíhal platiť splátky tak nabehli úroky z omeškania až pristal na jej stole ako prípad. Aby „vyriešil“ svoj problém zašiel do ďalšej nebankovky na prefinancovanie pôžičky. Týmto svoj problém vyriešil krátkodobo, dlhodobo sa posunul ešte hlbšie do priepasti.
Pre mňa je nepochopiteľne že neexistuje nijaký register ktorý zaznamenáva pôžičky nebankoviek jednotlivca ktorý si vedia spoločnosti skontrolovať. Čisto z businessového hľadiska mi dáva zmysel že si ako firma overím či môj budúci zákazník bude vedieť splácať, v opačnom prípade je to pre mňa iba zlá investícia.
Mal som ten pocit že som počul dosť zle prípady, bol som však na omyle. Keď som sa rozprával o deň neskôr s kamarátom ktorý je právnik tak som ostal doslova bez slov. Je hneď niekoľko spoločností ktorým nestačí mastný niekedy až úžernícky úrok. Ak by som sem napísal mena tak sú to tie známejšie firmy. Tieto spoločnosti rozposielajú sms- ky o plánovanom odpredaji vášho majetku v dražbe čo je protizákonné. Aktuálne rieši kamarát prípad v ktorom firma vymáhala dlh ktorý je už premlčaný, čiže ho súd uznal za nevymáhateľný. Dáma ktorá telefonovala dlžníkovi naopak tvrdila že je to v jeho prospech splácať. Musím povedať že som prekvapený a zároveň smutný z toho ako spoločnosti využívajú neznalosť tých najchudobnejších. Nie je veľa ľudí ako kamarátov aktuálny zákazník ktorý vyhľadá odbornú pomoc.
Kým budú kolovať reklamy o pôžičkách v TV a iných médiách tak stále bude vysoký dopyt. V iných krajinách napríklad aspoň televízie nepodporujú a nedovolia reklamovať pôžičky v televízii (okrem úverov v bankách). Reklamy navádzajú aké to je jednoduché získať pôžičku a ako ju človek nemusí platiť hneď od začiatku. Pre tých menej finančne zdatných to evokuje pocit že môžu odkladať svoje záväzky. Toto je však asi najhorší prístup keďže pre každého by mala byť priorita splatiť svoj dlh čo najskôr aby neplatili zbytočne úroky a preplatili sumu dvoj až trojnásobne.
Viem že sa nájdu ľudia ktorý budú kritizovať môj článok s tým, že ak som taký múdry nech navrhnem riešenie. Dobrý začiatok by bol zamedziť reklamy pôžičiek v Televízii. Nasledovne by mal prejsť zákon ktorý núti nebankové inštitúcie viest spoločný register dlžníkov aby sa nestavalo že človek má 6 a viac pôžičiek čo som sa dozvedel že je „normálne“. Nebolo by od veci ak by ľudia navštívili právnika alebo sa aspoň poradili, ak majú pocit že niečo nesedí ohľadom ich dlhu. Týmto spôsobom sa da klepnúť po prstoch firmám ktoré nelegálne vymáhajú. Myslím si že je minimálne nutné ľudom zobrať ružové okuliare ktorými sa pozerajú na nebankovky.
