Vodu káže, seno žerie...
"Zajtra máme snem. Stranícky. Už dnes je každému delegátovi jasné, že nič významné ani zásadné sa na ňom nestane. Predseda, ktorý už nechcel byť predseda lebo ho už nebaví chodiť do súbojov v diskusiách v TV a ani v parlamente a vlastne ho to už celé nebaví ( to povedal on sám), predsa len bude opäť kandidovať a bude predseda". (Monika Beňová)
Je jedno či sa bavíme o Smere, SNS, SDKU(kedysi), OLANO alebo SAS...Ak začnú prihárať vodu, potkany odskočia a zároveň ukážu prstom. Monika Beňová zabudla kto ju dotlačil do Brüsselu! Prvé roky vyzerala ako štetka z rohu ulice a nie zástupca Slovenska v EP. Anton Hrnko taktiež získal významné kšefty a teplé miestečko vďaka predsedovi strany SNS. Nastáva zaujímavá otázka, dokáže nejaký "potkan" utopiť významné meno na našej politickej scéne? Je výborné že vidíme stíhanie Bödöra či Kičuru, nejedná sa však o politických lídrov...
Ja nič, ja muzikant!
Ak mal pán Hrnko také morálne zábrany voči rozhodnutiam predsedu, prečo chodil do TV a reprezentoval hrdo SNS? Naša politická scéna pripomína divoký západ, každý útočí na každého a jedno či je to diplomovka, fotografia, status alebo kamarátstvo na FB. Je dôležité si uvedomiť že média zastávajú pozíciu poslušných psíkov ktorý píšu o všetkom. To či je to pravda alebo lož je druhoradé...Voliči naopak čítajú, sledujú reportáže a ukladajú tieto informácie bez overenia faktov do svojej pamäti.
Aký bude koniec otvorenej politickej vojny?
Je evidentné že stále je o čo bojovať, ak je v štátnej pokladnici prázdno tak si požičiame a rabovačka môže pokračovať. Otázka je kto bude pri tom a kto nie! Stratégia našich politikov je jasná, domotať voliča čo najviac. Na voličov útočí také obrovské kvantum informácii o každom politikovi že bude nemožné vybrať medzi pravdou a nezmyslom.Taký Pellegríni kedysi trčal z najtemnejších útrob Ficovej zadnice, dnes sa hrá že so Smerom nemal vôbec nič a on je čistý. Musíme si teda počkať kým potkany nájdu nový domov a potom sa ich pýtať nepríjemné otázky. Jednu výhodu máme, média majú archív relácií a tak im môžeme pripomenúť čo kedysi jasne a hrdo hovorili.
