Prvý optimistický moment včerajšieho dňa prišiel, až keď som sa dozvedel, že prvú noc turné strávime v horskej oblasti Rematy na turistickej chate. To mohlo byť okolo 18tej hodiny večer, a zároveň prvý moment, kotrý som zabudol na únavu, všetky starosti a začal sa tešiť už dopredu zo ''zajtrajšieho rána''. Jednoduché bolo odolať pozvaniu basáka na pánaka, keď predo mnou bola vidina skorého ranného vstávania a následného behu po hore. Neskôr sme ešte so Sanym kúsok od podniku, kde sme hrali objavili plaváreň a ďalšia aktivita na nasledujúci deň bola jasná. Tak sa dnes teším, že si zašportujem a v kútiku duše dúfam, že ďalší nocľah by sa nemusel odohrávať v centre Brezna. Hocijaký privátik v dedinke poblíž, najlepšie pod horou. Zobudiť sa do tichého rána, spevu vtákov. Ísť si zabehať a potom sa posadiť na slniečko a napísať o tom. O tom, aký som. O tom, kto som. O tom, akí ste vy a kto ste vy. Ja som ten, ktorý potrebuje k životu hudbu, koncerty, energiu ktorá pri tom vzniká. Ale pokoncertnné žúry, kopec ľudí sediacich po večeroch na kávičke, štvorhviezdičkové hotely v centrách miest a ich wellnes centrá oveľa radšej vymením za turistickú ubytovňu a kúpanie sa v potoku. Svoj voľný čas strávim radšej kosením svojej záhrady a čítaním knihy v tichu ako večerným koncertom v klube a panákmi s priateľmi. Áno samozrejme, aj na mňa príde chvíľa, kedy sa mi zachce dať si po koncerte tri slivovice alebom ísť na výlet do Videne na kávičku. Ale nie v pomere v akom to momentálne zažívam, vďaka svojej práci a životným okolnostiam je to asi starých dobrých 50 na 50. No mne by stačilo úplne 90 na 10. Nič v živote však nikdy nebude ideálne. A preto ďakujem bohu za svoju prácu, ktorá ma poväčšine veľmi baví a snažím sa teda znášať aj situácie ktoré s ňou prichádzajú. Snažím sa s úsmevom počkať na všetkých žúrujúcich členov kapely, pokiaľ sa dorozprávajú, sediac niekde v kúte v bare, aj keď by som sa najradšej videl na balkóne izby čítajúc knihu. Snažím sa vychutnať si espresso v Bratislave pri Evrovei, aj keď by som sa najradšej videl ako sa špliecham niekde v horskom potoku. Živím sa však hudbou a v momentálnej mojej pozícii musím príjmať aj skutočnosti, ktoré sú s touto prácou spojené. A síce aj život v meste a život v spoločnosti, pretože tam sa interpretovaná hudba deje. Keď raz nebudem lenivý a nebudem iba interpret ale aj autor, mohlo by sa veľa vecí zmeniť. Preto sa zatiaľ neuveriteľne teším, keď sa môžem v rámci turné zobudiť na horskej chate a ísť si ráno zabehať a cez deň zaplávať, poprípade sa ísť prejsť niekam do lesa alebo si vychutnať voľný týždeň v Konskej na záhrade. A zároveň si dodávam silu do ďalšej práce na vlastných pesničkách a vlastnej kapele. Silu do dní kedy si ja budem dávať požiadavky, kde chcem počas turné spať a koľko koncertov chcem počas mesiaca odohrať, kedže to už nebude hlavný zdroj mojich príjmov. To by bol ideálny stav. A sny si treba predsa plniť. Keď som mal 18 násť, sníval som, že sa stanem muzikantom…Všetko je na nás a našej práci, pekný deň všetkým.Peace and Love forewer...!
Keď som mal 18-násť sníval som, že sa stanem muzikantom...
Sedím si pred chatou Poniklec oblklopenou horami Rematy. Je 9:48 mám za sebou šesť hodinový spánok v horskej chate, hodinový horský beh a následnú ľadovú sprchu. Pred sebou štvrtok 24.mája 2012. Pred sebou zvyšné tri koncerty na šnúre s mojou kapelou Sanyland. Sedím si pred chatou Poniklec a som štastný. Pred sebou hory a štvrtok 24.mája 2012. Ak bude prebiehať všetko podľa plánu po dopísaní tohto blogu určite otestujem trampolínu, ktorú máme hneď pred chatou. S chalanmi z kapely sme dohodnutí, že pred obedom ešte zadelíme hodinku plávania na Handlovskej plavárni a potom sa pozvoľne presunieme do Brezna, kde hráme dnes večer. Som štastný, napriek tomu, že ešte včera som sa na šnúru vôbec netešil. Včera som sa totižto zobudil v našom hlavnom meste. Po 8 hodinovom spánku do hluku ulice a pod oknom jazdiacich trolejbusov. Vidina dňa strávená v tomto hlukua meste dokázala, že hneď od rána som bol unavený, nevrlý a do ničoho sa mi absolútne nechcelo, pritom som mal úplné voľno až do 14:30, kedy ma vyzdvihla dodávka a odviezla na prvý koncert šnúry do Handlovej. Ešte aj cestu som takmer celú prespal.
