Sú dve poobede, neotváraj ešte moje oči do tohto sveta. Sú dve poobede ale ja cestujem nočným vlakom. Sledujem hviezdnu oblohu spoza mastného okna. Pijem kávu z automatu v tom hnedom plastovom pohári. Nevidím ponáhľajúcich sa ľudí, autá, tento život. Sledujem prázdne ulice a odraz nočnej lampy na vlhkej ceste. Necítim zodpovednosť, povinnosti, problémy ?!?!? Je tu pokoj noci, tej najkrajšej ženy, ktorá mi nechá moju krásnu slobodu.
Cestujem nočným vlakom a počúvam Rolling Stones.Sedíš oproti mne, pozoruješ moju pokojnú tvár, pozorujúcu krajinu.Si Tu a ja som Tam.Vieš to, preto ma nechávaš tak.Sú dve poobede,neotváraj ešte moje oči do tohto sveta.Sú dve poobede, ale mňa dnes nezaujíma,čo sa deje vonku za oknom.Nechaj ma dopiť túto kávu a ľahnúť si späť.Tam.Peace and Love Forewer...!
...jsem smutnej, malej, citlivej, nevdečnej Ježíš ve znamení Ryb. (Cobain) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
