Dva mesiace v Indii
Cestujeme po Indii a zdržíme sa tu viac ako dva mesiace. Indiu ľudia právom vnímajú ako krajinu vegetariánov, no my mäsožrúti nie sme ochotní žiť dva mesiace len na vajciach a zelenine. Čo narobíme? Sme v Indii. Našťastie na Andamanských ostrovoch sa dá aspoň ryba zohnať. No ryba nestačí aby nasýtila reflex mäsožravca, predsa len sa pod zúbok žiada požuť poriadny kus mäsa. A tak vyzvedáme, či sa dá kúpiť mäso v Indii.
Dá sa v Indii kúpiť aj hovädzie?
Moslimovia nejedia bravčové, hinduisti majú kravu za posvätnú, nečudo, že v Indii to má mäsožravec ťažké. Náš pán domáci, je však kresťan a tak nemá žiadne predsudky voči mäsu a vyzná sa. Vie, kde sa dá zohnať nielen bravčové ale vraj aj hovädzie. Keďže sme od bezmäsitej stravy hladní a nedočkaví, chceme ísť za mäsom sami ASAP, no pán Surajit nás brzdí. Nemôže nám len tak dať adresu a poslať nás ta taxíkom, vraj by sme to nenašli. Sľubuje, že pôjde s nami. Zároveň hovorí, že mäso sa nedá kúpiť každý deň. Najlepší deň na nákup je nedeľa. Vtedy je k dispozícii hovädzie aj bravčové, v nedeľu sú obe čerstvé a je najväčší výber.
V nedeľu teda nasadáme do nového Surajitovho Fordu a vyrážame na nákup. Cesta je pomerne dlhá, ideme okolo letiska a pozdĺž pristávacej dráhy niekoľko kilometrov smerom von z mesta. Po pravej strane míňame šiatre s dvoma veľkými kopami melónov, Surajit tu pribrzdí a parkuje vľavo pri ceste.
Bravčové v Indii
No trhoviskom to nenazvem. Je tu zopäť stolíkov na ktorých mäsiari rozložili kusy bravčovinky a niektorí predávajú mäso len z otvoreného kufra auta. Berúc do úvahy, že sme v Port Blair, hlavnom meste Andamanských ostrovov so 100.000 obyvateľmi a pravdepodobne v okolí 1000 kilometrov je toto jediné miesto kde sa dá mäso kúpiť, som prekvapený, aký malý je oň záujem. Zákazníkov je ešte menej ako predávajúcich. Ako sa dozvedáme debatujúc s mäsiarmi, hinduisti, aj keď im to náboženstvo nezakazuje, bravčové moc nemusia.
Ako vybrať?
Surajit sa nás pýta či vieme, ako vybrať dobré mäso. „V Európe vieme“, odpovedám mu s úsmevom, „na vákuovom balení je obvykle napísané o akú časť zvieraťa ide“. Tu ležia na stoloch celé kusy prasaťa s kosťou, kožou, slaninou a trochu aj nejakým mäsom. Obišli sme podrobne všetky stolíky a vyberáme si ten kus kde je najlepší pomer mäsa k slanine, kostiam a koži. Vyzerá celkom čerstvé. Najprv chceme kúpiť kilečko. Stojí 350 rupií, teda 4,5 eura. To nie je práve lacné, bo keď ho očistíme o kože, kosti, šlachy a slaninu, tak nás kúsok čistého mäska vyjde na 10 euro kilo. No nakoniec kupujeme dve kilá, veď ktovie, kedy s nám opäť naskytne takáto príležitosť. Prebieham ešte cez cestu, kupujem dva melóny a pokračujeme v nedeľnom tour-de-meat smerom k hovädziemu.

Hovädzie?
Hovädzie, na rozdiel od bravčového sa nepredáva v stánkoch na ulici, ale v nenápadnom mäsiarstve. Obchod nemá žiadne znaky či nápisy, podľa ktorých by ste prišli na to, že sa tam predáva mäso. Žiadna výveska s býčkom, či nápis „butcher“. Sklá na oknách sú tmavé, takže z vonku nevidno, čo sa nachádza vnútri. Obchodík chlapi otvoria v nedeľu na pár hodín a prídu sem len tí, čo sú zasvätení do jeho existencie. No na prekvapenie, o zákazníkov tu núdza nie je. Mäsiarstvo je vnútri klimatizované a celkovo predaj vyzerá kultúrnejšie a bravčové pri ceste. Hovädzina leží na dlážke, nasekaná na circa dvojkilové kusy. Na nízkom stolčeku sediaci, predpokladám, že moslimský mäsiar vám z nich nareže a odváži koľko potrebujete. Nám stačí naše bravčové a hovädzie dnes nekupujeme.
Ďalšia výzva je zohnať gril a uhlie. Kde je vôľa, tam je aj cesta, Gril zo starej bandasky na olej sa našiel a drevené uhlie tiež.

Mäsové hody sa môžu začať.
Moja drahá manželka najprv dlho mäso čistila od šliach a kože. Rozdelili sme ho na slaninku a mäso a ja som slaninu potom s cibuľkou na panvici opražil a podusil. Mäso grilujeme. By ste neverili, že čo to je keď týždeň-dva nemáte v hube poriadny kus mäsa a zrazu si dáte kúsok sviežej prasačinky. Mňam, mňam, mňam … Mäsko aj jemne zasolená slanina sú fantastické. Tak skvelé mäso som jedol snáď len na zabíjačkách. Mäso zo supermarketu už také skvelé nie je.

Máme pred sebou ešte dva mesiace. Zoženieme ešte niekedy také skvelé mäso v Indii?
Viac o našej ceste a živote s dvoma deťmi v Indii nájdete na našom blogu:
Kliknit/ťuknite http://eagleflyfree.com/sk/temy/s-detmi-do-indie/
Tešíme sa na Vašu návštevu :)
Roland & Viktoria
