Medzi tou haldou papierov som našla aj zmluvu, ktorú dostala moja teta keď šla na invalidný dôchodok. Zaujalo ma to pretože obsah tej zmluvy bol dosť zvláštny. Obsahoval samé vety, ktoré niečo zakazovali. Moja teta totiž robila dvadsaťpäť rokov zdravotnú sestru. Keďže som veľmi zvedavá spýtala som sa na to tety. Ona mi najskôr nechcela povedať nič ale potom sa mi podarilo dostať to z nej. Keď mi rozprávala môj pohľad sa na zdravotníctvo zmenil. Čo ma najviac zarazilo? Že ako sme sa s tetou o tom rozprávali tak ja som spomenula, že jednému mužovi zašili rukavicu v bruchu. Ona sa len usmiala a povedala, že to sa nestáva málokomu. Nechápala som a tak mi to teta začala vysvetľovať.
Ešte keď ona pracovala tak to bolo tak, že doktori boli prevažne mladý synáčikovia bohatých rodičov. Je samozrejmé, že keď mal chlapec bohatých rodičov rýchlo sa dostal na medicínu. Potom dostal operáciu a dopadlo to tak ako dopadlo. Buď pacient zomrel alebo skončil s nejakým predmetom zabudnutým v bruchu. Lekár s praxou dosahoval vek približne 40 rokov. Prečo? Pretože toto boli lekári, ktorý doštudovali poctivo. Na jednej operácií kde asistovala moja teta jeden lekár pekne po vyoperovaní nádoru skontroloval ranu či tam nezostal nejaký nežiadúci predmet. Všetko bolo v poriadku tak až vtedy ranu zašili. Jednému mužovi pri ďalšej operácií však operovali niečo v mozgu tuším spomínala taktiež nádor. Operácia bola náročná ale úspešná. Po niekoľkých rokoch sa tento muž však znova vrátil do nemocnice s neskutočnou bolesťou hlavy. Po všetkých vyšetreniach sa lekári rozhodli, že budú tohoto muža operovať. Keď mu rozrezali lebečnú kosť zbadali tam niečo biele. Ako to začali vyťahovať zistili, že to je obrovský kus gázy. Lekár ho tam pred pár rokmi zabudol a tomuto mužovi postupne táto gáza hnila a začalo to pri mozgu vadiť. Operácia bola na druhý raz úspešná. Snáď bez následkov.
To sa mi nepodarilo už zistiť. Nechcela o tom viac hovoriť a ja som na nej videla znechutenie. Preto sa pýtam ako je možné, že do medicíny sa dostanú aj takýto neschopný lekári? Nie je poslaním lekára zachraňovať životy? Čo ak niekto kvôli ich chybe zomrie? Na čo sa vyhovoria?
Nechcem škatuľkovať pretože nie všetci lekári sú taký. Ale niekedy aj tá najmenšia chyba môže niekomu zobrať život.....
Michaela Jana Rolčeková
