Hneď po mojom otočení mi udrel do očí veľký kartónový balík skrutiek a rôznych iných hlúpostí ako sa na mňa rúti. Jediné čo som stihla urobiť bola snaha odskočiť. Nevyšlo mi to. Padla som na zem. Zostala som tam privalená obrovským balíkom. Nepamätám si z toho nič okrem malého záblesku kedy som zbadala balík rútiaci sa na mňa a môj originálny pád na zem.
Asi som upadla do bezvedomia lebo keď som sa spamätala a chaoticky otvorila oči, balík bol preč a nado mnou kľačal mladý muž...
Musím vám povedať, že prvé čo ma napadlo bola fráza: Som v nebi?
Ten podľa mňa mladý muž bol vážne sympatický. Kľačal tam nado mnou rukou mi držal hlavu. Nechápala som čo robí. Niečo som zo seba vydrala. Nejaký ston alebo možno aj vetu a ten mladík mi hneď odpovedal.
Trošku som sa pousmiala a skúsila pohnúť rukou ktorá ma neskutočne bolela. Spýtala som sa ho čo sa vlastne stalo. On sa usmial. Pomohol mi posadiť sa a oprieť o stôl čo tam len tak stál. Pred tým som si ho nevšimla. No nemôžem vidieť všetko. Keď ten mladík začal rozprávať mňa začal prenikať pocit hanby.
Nuž viete slečna bolo to tak, že som sa snažil dať dole balík so skrutkami a rôznymi súčiastkami a akosi mi to nevyšlo lebo kolega do mňa súril a ten balík padol opačnou stranou. Šťastie že vaša hlava padla na toto mäkké. Ale ruka vás bude asi ešte dlho bolieť. Prikryla ste si ňou telo....
Keď to povedal udivene som hľadela na svoje zápästie, ktoré pripomínalo skôr nejaký nafúknutý balón než súčasť môjho tela. Pozrela som sa mu do očí a pokúsila som sa o úsmev.
On po chvíľke dosť trápneho ticha zo seba vybľabotal: Ste v poriadku?
Asi áno. Zaznela moja asi dosť nepresvedčivá odpoveď lebo hneď na to sa spýtal.: Smiem vám to nejako vynahradiť? Pozývam vás na obed. Zajtra o tretej.
Tak som teda prikývla a dohodli sme sa na každom detaile. Stále ma bolí ruka. Ale je šťastie, že som nespadla hlavou o tú tvrdú dlážku a, že som si rukou bránila tvrdý dopad balíka na moje telo. Dnes sme boli na tom dohodnutom obede. Musím vám povedať, že to bolo super. Naozaj to bolo šťastie v nešťastí....
Michaela Jana Rolčeková
