22.04.2021 Deň ôsmy
Myslím, že som spala o niečo lepšie. Možno je to len pocit. Páči sa mi ten zvyk s teplou kašou na ráno a potom ovocie. Spomínam si, že v poslednom rezorte sme vždy začínali malou zelenou horkou polievkou. Po čase to bolo skvelé. Naozaj to naštartovalo telo aj pomohlo tráveniu. Celkovo to jedlo tu po čase neskutočne vyčistí človeka a zrazu jesť niečo slané alebo čokoládu nebude telo prijímať.
Dni tu naozaj neskutočne ubiehajú. Každý deň. Áno, áno, dni sa na seba podobajú a splývajú. Ale o tom to TU je. O absolútnom pokoji, o spomalení a o uvedomení si samého seba. Ono to znie tak magicky a šamansky ale popritom to je kľúč k bdelému a spokojnejšiemu životu. Bráni nám to strácať sa častokrát v úplne zbytočných myšlienkach a tzv. „keby bolo keby“. Dnes sa extrémne strieda slnko a obrovským dažďom. Sem tam cítim nevoľnosť a problém tu mám aj s vodou na pitie. Prirodzene, že tá z kohútika nie je vhodná na pitie. Ale čo tu máme sú veľké cca. 1 litrové fľaše s prevarenou a odfiltrovanou vodou. Sem tam je dovolený čaj alebo prevarená horúca voda. Problém s vodou tu mám taký, že tým, že je prevarená a myslím 2x vyfiltrovaná tak nemá žiadne živiny ani chuť. Je to len voda. Nedokážem sa v týchto teplotách z nej napiť, absolútne. Vypijem aj 5-6 litrov denne a nič. Tu mi možno naozaj chýba taká ta naša z kohútiku. Neviem či je lepšia ale minimálne ma zasýti a necítim smäd.
Dnes mám poslednú procedúru shirovasthi. Končím o 4 a mám ju mať na sebe aspoň hodinu. Ako na sebe? Dr. Nalin verí, že mi hlavu uvoľní aj tým, keď mi zmes bylín vloží na určitý čas na hlavu. Urobia mi z niečoho podobnému koži korunu okolo hlavy a na spodok dajú obväz. Taký ten klasický nemocničný, ktorý má možno aj Vaša babka alebo mama v takej starej krabici v papierovom obale, a je tam napísané 2 kčs. Dr. Nalin mi takto bude najbližšie dni uvoľňovať hlavu a myšlienky. Uvidíme. Je neskutočné ako tu oduševnene všetko robím a som tomu tak decentne naklonená. Láka ma to a zaujímajú ma výsledky. Len tak. Povedzme zo srandy. Dnes mám tretí deň aj shirodharu a začína mi byť neustále zima na hlavu. Po rezorte zháňam človeka, ktorý mi dá požehnanie alebo aspoň povolenie umyť si hlavu. Nenašiel sa nikto a dnes je Dr. Nalin aj v klasickej nemocnici. Vraj príde za hodinu možno dve. To ja zatiaľ umrznem.
Na izbe ma chytila trošku panika. Ostalo mi zima a začala som dostávať triašku. Ja by som to za normálnych okolností aj vydržala ale skutočne sa bojím o malú fazulu v bruchu. Nechcem ostať chorá a to len kvôli nej. Nechcem mať teploty a triašky na Sri Lanke. Je tu s nami aj jedna neurologička zo Slovenska. Radila som sa s ňou a odporučila sprchu. Umyla som si teda vlasy. 7X !! Všetko ayurvédskym šampónom. Aspoň niečo som dodržala. Cítim sa ako nový človek. Je to skvelé.
Idem na večeru. Večere sú vždy skvelé. Mávame polievku a ja si sem tam vypýtam dupľu, lebo mi chutia, a lebo milujem polievky. Najhoršie je vždy, že naša jedáleň je vonku otvorený priestor pod strieškou so 4 otvorenými stenami. Všetci pacienti máme pohodu až na komáre. Tých je tu naozaj neúrekom a nepomáha ani spray. Ani ich Sri Lansky. Tie vždy urýchlia náš odchod na izbu. Dnes sa už do postele celkom aj teším. Ahoj zajtra.
23.04.2021 Deň deviaty
Ráno sa budím bez budíka na spev vtákov. Dobre tak to by som klamala. Spev vtákov znie tak vznešene a knižne. Toto je skôr škrekot a párenie tej operenej hávede. Sri Lanka je krásna a aj súznenie s prírodou. Ale tie otvorené kúpeľne a komáre sú zaberák. Nesťažujem sa, len informujem. Pred budíkom si ešte sadnem na balkón kým sa rozbehne celý deň. Ešte nepáli slnko, trošku fúka a nikto nie je vonku. Počujem oceán. Ten je tu teda naozaj výrazný. Užívanie si nič nerobenia v krátkom pyžame na teraske mi preruší taký ten klasický budíkový tón, ktorý zabíja a píli uši. Evidentne je 07:27 a to pre mňa znamená dať si vitamíny, napiť sa vody, obliecť si sarong a vybrať sa na raňajky.
Raňajky opäť raz nesklamali. Okrem toho, že vždy začíname meraním teploty, tak už vidím svoju obľúbenú „čašníčku“ ako nesie misku. Miska je vždy dobrý znak. Znamená to niečo teplé a je tam vysoká šanca, že je to kaša z kurakkanu. Nesklamala ani dnes. Priniesla ju. Je to sladké chutné a mne v dobrom hrozí, že mi ju doktor predpíše aj ako medicínu keď pôjdem domov do Európy. Dúfam teda. Vassana – tak sa volá dáma, čo nás obsluhuje sa vždy usmieva, má tmavé čierne vlasy z ktorých kričia sem tam výrazné biele vlasy, a zelenú rovnošatu ako všetci čo sa tu o nás starajú. Na nohách má šľapky a z čiernych nôh kričia do očí bijúce biele nechty. Je to smiešna maličkosť ale vždy si to všimnem. Okrem toho, že má úsmev na perách má aj kurakkan kašu, a informáciu, že kaša bola vlastne liečba a už mi končí. A ak ju chcem predĺžiť musím ísť na konzultáciu. Myslím, že na konzultáciu kvôli kaši pôjdem, je to silná motivácia. Pýtam si z kaše vždy aj dupľu. Tešia sa, že mi chutí a že budem mať „strong ayurveda baby“. Mne je to jedno. Teším sa z kaše. Počas kaše vždy prinesú aj ovocný tanier. Je tam vždy niečo iné. Banán a papaya je však základ. Posledné dni máme granátové jablko a ja sa stávam majstrom v jeho čistení.
Dnes mi začínajú procedúry 08:30, ani nejdem na izbu a idem rovno na ďalšiu dávku shirodhary. Dnes mi trošku utekali myšlienky ale snažila som sa. Najviac ma dojalo, že som si včera po už ani neviem koľkých dňoch umyla vlasy 7x, a po zobudení boli mastné len tak na polovicu. Som OK. Preto som tu, a preto som sem prišla, a je to súčasť liečby. Aspoň taká je moja mantra a argument, ktorý kričí keď pozerám na seba s nevôľou do zrkadla. Od dnes nepozerám. Procedúry som prešla s noblesou a po obede sa rozprávam veľa s pani doktožkou. Volám ju doktožka aj keď si tykáme, je milá, spoločenská, vždy nápomocná a vo famóznej forme. Ona sa tu nelieči na nič. Ona len tak po 50-tke objavuje kde je aký svet. Je fajn.
Byť ďaleko od domu znamená pre mňa samotu a slobodu. Čo sú pre mňa z nejakého dôvodu synonymá. Niekedy sa neviem úplne otvoriť ľuďom v okolí, ale keď som v zahraničí, ako by som taký blok ani nemala. Viem sa s nimi rozprávať o čomkoľvek, veľa načúvať, ale aj veľmi veľa o sebe povedať. Dnes som na moju spolusediacu a teda moju pani doktožku vyliala celý svoj život. Len tak. Akoby sa ani nechumelilo. Prešla som rozvody v rodine, kto čo povedal pred 5 rokmi, 2 rozchody, a spomenula som aj môjho muža a všetky domáce spotrebiče. Len tak. Je to veľmi oslobodzujúce. To čo mám s ňou mám aj s cudzími ľuďmi na dlhších letoch. Je to fajn. Ako keby druh psychohygieny. Sem tam to dobre padne.
Podvečer je škola varenia. Je úplne vzadu v záhrade tesne pri drevenom plote, ktorý rozdeľuje rezort a pláž. Keď prichádzame už je všetko nachystané. Cooking class trvá asi 40 minút a následne sa ide jesť. Kuchár všetko vysvetľuje. Dokonca aj krájanie mrkvy. Síce je to vtipné ale prikyvujem s plnou vážnosťou a počúvam. Čo sa mi naozaj páči je, že tu sa naozaj dlho nič nevarí a len chvíľku vrie. Zelenina ako mrkva, cibuľka sú častokrát ešte chrumkavé. U nás by sme takú polievku asi vrátili naspäť kuchárovi do kuchyne alebo doma na hrniec na sporák. Tu nie. Mám rada konce jedla. Skoro vždy tam ide mango, kokos, alebo kokosové mlieko. I like kokosové mlieko. Už sa dovarilo a ide sa jesť večera. Poďme rýchlo kým nás nezjedia komáre nás.
24.04.2021 Deň desiaty
Dnes má väčšina pacientov tzv. cleaning day a teda čistiaci deň. Budem znieť ako moja babka ale chvalabohu! Sú dosť hluční pri procedúrach aj jedle, a tak si užívam ticho hneď zrána pri raňajkách. Ako vždy aj dnes debatujem s čašníčkou Vassanou, ktorú väčšina ľudí volá Vanesa, a riešime jej deti. Teda ona. Má naozaj indicko-tragickú angličtinu ale vôbec sa nehanbí rozprávať. A to sa cení a obdivuje. Sem tam dokonca trošku prevráti oči keď jej nerozumiem čo chce povedať. Dnes mi rozprávala o tom, že celá rodina sú budhisti, a že má 15 ročnú dcéru a tá premýšľa nad tým, že by budhistka nebola. Ja som trochu nadšená lebo taký druh problému nepoznám, no na nej cítiť smútok. A to riadny. Hovorí ako jej rodičia sú budhisti, všetky sestry, mužova rodina, a že majú doma zlatého Buddhu a že naozaj nevedia čo s ňou budú robiť. JA – poučená z Európy som povedala, že veď je to možno len etapa. Vassane sa to moc nepáči. Vraj dcére dali najlepšiu výchovu ako mohli. Ako vždy mi začnú víriť nevhodné myšlienky v hlave. Napriek tomu, že tu riešim cca. 40 ročnú dámu nešťastnú z vlastnej dcéry, ktorá nechce byť buddhistkou, tak si spomeniem na svojho strýka. Usmievam sa lebo bol rovnako nešťastný ako Vassana pred pár rokmi pri parlamentných voľbách, keď sa dozvedel koho volili jeho 70 roční rodičia, moji babkovci. Viem, že to nie je to isté ale ja tam paralelu vidím.
Lučim sa s Vassanou, ona so mnou. Dnes to asi nevyriešime.
Po dlhšej dobe mi trošku hapruje internet na izbe a cítim, že začínam byť nespokojná. Po toľkých dňoch pohody to naozaj vidím na rukách a cítim pocit, ktorý mi je výrazne cudzí a nepríjemný. Asi som sa tu naozaj trošku prečistila a upokojila. Vravím si, že asi to tak má byť, a hnevám sa, že mi na X-tý krát nejde uploadnuť článok na SME. Ok tak budem pozadu. No a čo. Veď zo mňa neubudne. Tak sa vraví, nie?
Nedalo mi to, išla som riešiť internet. Práve som dostala také vysvetlenie ohľadne používania internetu, že sa mi pretočili panenky. Vraj balík, ktorý sa ponúka na Srí Lanke síce je určitý objem dát (cca. 20GB) ale sú rozdelené medzi tzv. denné dáta nočné. A že celý balík som neprečerpala ale väčšina dát (cca 12GB) ostala v nočnom balíku. Vraj to môžem smelo využívať medzi polnocou a 07:00 ráno. Ak je problém nech veci riešim v noci. Takáto informácia veľmi poteší človeka s chronickou insomniou. Pánovi som povedala, že je to stupid bullshit. Pán je ale trénovaný a povedal „Yes madam.“ To hovorí na všetko. Podľa neho síce mám pravdu ale JA podľa mňa nemám internet. Zamyslím sa, a teším sa, že toto je môj jediný problém za posledné dni, a že je to možno aj tréning na to, aby som sa raz dala zavrieť do kláštora na 3-4 týždne bez úplne všetkého. To plánujem už roky. Stačilo.
Na dnes neriešim a internet nebudem mať. Uvidím čo vymyslím zajtra. Na recepcii funguje. Biedne, zadarmo, ďaleko ale funguje. Toto je tiež ale taká vec, buď nech dajú internet na izby všetkým, alebo nikomu. Čo je to za nemocnicu a ayurvédu? Alebo zo mňa hovorí len nespokojnosť, alebo opäť raz porovnávam s posledným pobytom? Možno aj kombinácia. Nevadí. Ideme ďalej.
Ahoj zajtra.
