21.04.2021 Deň siedmy
Všetci tu riešia moje tehotenstvo a nespavosť. Každé ráno sa ma pýtajú ako som spala, a každý večer ma uisťujú, že toto bude tá noc kedy zaspím a bude všetko OK. Sú veľmi milí. Vôbec vo mne nebudia negatívne emócie, skôr taký milý tlak. Práve naopak, je to také veľmi sympatické a letmo úsmevné. Ja som prešla už Trenčín-Beckov aby mi niekto pomohol. Lekári, cigánky, šamani, liečitelia, biotronici, profesori, čínske medicíny, akupunktúry, akupresúry, hypnózy, biochemici, súkromné laboratóriá. A bez výsledku. Skutočne. Ani len o malilinký kúsok. Stálo to zatiaľ len čas, veeeeeľa času a peniaze. Veeeeľmi veľa peňazí. A nič z toho. Ale nepomôžem si. Častokrát si hovorím, že ľudia s akýmkoľvek problémom sa dokážu nad nejakou vecou aspoň prespať, a na druhý deň čeliť životu, alebo tomu problému. Ja to nemám. Už skoro dva roky neviem čo to znamená zaspať vlastným spánkom. Nie, nespím ani cez deň. Áno, áno som si istá, že som v noci nespala. Áno už som nespala aj niekoľko dní a nevyplo ma. Je v poriadku ak sa Vám to nepozdáva, alebo tomu neveríte, lekári mi hovoria to isté. Vraj vymýšľam, určite spím, taký prípad ako ja neexistuje, s tým sa ešte nestretli apod. Nehnevám sa na nich. Majú tabuľky, majú štatistiky a nie je dôvod veriť pacientovi ak hovorí, že má problém. Keď sa raz človek nezmestí do tabuľky, tak sa jednoducho nezmestí do tabuľky. Ako sa hovorí, pokiaľ niekto nemá túto skúsenosť ani rozumieť nebude. Ale to je v poriadku.
Naspäť na Sri Lanku. Riešia ma každý deň. Je to výrazne sympatické a milé. Veľmi podobné tomu čo naposledy na pobyte pred rokom a pól. Každý povie ako sa za mňa bude modliť. Každý sa pýta či meditujem. Je to veľmi pekné vidieť aké majú oni nastavenie, riešenia a vnímanie problémov. Každé ráno keď poviem, že som nespala sú sklamaní. Sú tak sklamaní, že mám pocit, že som sa pomaly nesnažila dostatočne a že by som možno mohla viac. Aj keď neviem v čom. Sú naozaj smutní a častokrát nerozumejú prečo ešte nespím, keď sa modlili, a aj masáž som mala cielenú na spánok. Sú zlatí. Naozaj. Na poslednom pobyte si tiež pamätám ten pocit viny, že som nespala. Dnes som triezva, som tu hlavne kvôli pohode a samote. Čo je pre mňa v tomto momente to isté. Nemám obrovské očakávania, a budem príjemne prekvapená ak sa pohne aspoň niečo. Nebudem sklamaná ak sa nepohne nič. Lebo to je trošku môj štandard za posledné obdobie. Nie je to pesimizmus ale skôr realita, aspoň tak ju mám doposiaľ nastavenú a tak sa mi ukazuje. Ľudia a kamaráti sa ma pýtajú. A myslíš, že ti to pomôže ? Fakt tomu veríš ?
Odpoveď: Neviem. Netuším. Chcem. Prajem si to. Dúfam. Ako som spomenula vyskúšala som všetko. V zmysle všetko rozumejme nasledovné. Všetko na čo boli financie, čas, a čo mi prišlo do cesty, a nezdalo sa mi to ako úplná blbosť. No a potom niektoré veci prišli do cesty opäť, tak som ich vyskúšala opäť a to spolu aj s vecami, ktoré som pred tým považovala za blbosť. Lebo keď je človeku ťažko, tak skúša. Skúša úplne všetko a to bol aj môj prípad. Stále je. Poslednú ayurvédu som podľa mňa extrémne tlačila na pílu. Mala som pocit, že dostatočne nerobím, že som možno v ten deň nesprávne žula alebo že som si riadne „nezobrala“ z treatmentu to čo som mala. A keď neprišli výsledky, prišla miesto toho facka. A to X-tá v poradí, a po nej ich prišlo ešte niekoľko. Dodnes som sa nerozhodla, ktoré boleli veľmi a ktoré boleli neskutočne. Túto ayurvédu si užívam, úplne všetko, lepšie načúvam telu a bičujem sa menej. To bude zrejme moja úloha v tomto živote, a do konca života. V kresťanstve a Bratislave sa to ráta do konca tohto života. (:)))))))) ). V buddhizme do tých ďalších životov, uvidíme do kedy to a potiahnem.
Naspať k otázke či si myslím, že mi to tu pomôže. Takže opäť. Ja neviem. Ja som verila aj západným lekárom, aj liekom, aj postupom, aj doplnkom, aj nič nerobeniu, aj nakopnutiu sa, a hádam na chvíľu som koketovala aj s vierou a Bohom.
Dnes mám dva pocity. Prvý je založení na myšlienke, že všetky elementy akosi musia kliknúť. Klik. Dávať si dlhodobo magnézium, rozmasírovať svaly, uvoľniť hlavu, začať pracovať s myšlienkami, viac sa prechádzať, naučiť sa rozhodovať čo je dôležité riešiť ihneď, a čo počká, a čo netreba riešiť vôbec. Zbaviť sa niečoho zlého, resp. niečoho čo mi už neslúži v živote, to je zrejme presnejšie vyjadrenie. A druhá myšlienka spočíva v tom, že toto je niečo čo si musím proste odbiť. A že nech sa budem akokoľvek snažiť, tak táto peripetia má svoj začiatok a koniec. A je úplne jedno čo ja budem medzitým robiť, žiadnym spôsobom to neurýchlim. Niečo ako priamy let z Viedne do Sydney (to som si zistila kvôli Vám). Podľa všetkého je to najdlhší priamy let v súčasnosti. A tak nejak beriem aj moju insomniu (áno, je moja. Dokonca som jej na 1. výročie upiekla tortu.). Jednoducho ani let nijak neurýchlim, môžem si ho len spríjemniť filmom, jedlom, odpočinkom, všetci ostatní spánkom. :) Ja nie. :) Inač, len tak medzi nami. Pre mňa je zabijak vidieť celé lietadlo spať počas letu, a ja jediná sa prechádzam medzi sedadlami po uličke, alebo si čítam, alebo len tak privriem oči. Ale prajem im to. Vám všetkým. Dnes si choďte prosím skôr ľahnúť, takzvane „na mňa“.
Keďže som na ayurvéde a je tu množstvo vecí zakázaných (o tom možno inokedy) vrátane alkoholu, tak by bolo zvláštne aby ste si na mňa pripili. Ľahnite si dnes skôr a ak zaspíte, tak sa tešte. Ja sa budem tešiť s Vami.
Čin-čin, na zdravie ! Do slova a bez promile.
A hlavne dobrú noc.
