Nalejme si čistého vína. Ťažko sa mi verí politikom, že ekonomická kríza je už temer za nami, keď 20% stoličiek v kancelárii je od augusta prázdnych, menežment nám oznámil s tvárami belšími ako ksichty Addams Family na pohrebe a hlasom priškrtenejším ako Joe Cocker a Jožo Ráž s prasacou chrípkou, že prestávajú preplácať benzín a taxíky pri návšteve zákazníkov a odporučili obchodníkom používať metro, vlak a autobus. Ah, a že vianočná party tento rok nebude. Tomu poslednému som sa skôr potešil, lebo tá prehnane osolárkovaná morka a hodinový príhovor riaditeľa divízie je niečo, čo s radosťou oželiem.
A tak skorej ako bude zima, ja budem prepustený z práce a nebudem mať za čo, som sa rozhodol ísť si pozrieť, spoznať a vychutnať škótsku vysočinu. Našej mačke som ani jedlo nepripravoval, keďže ona si vždy, keď odídeme ochočí niekoho a nasťahuje sa tam. Tak som ju nechal kludne trucovať na gauči, naložil polovičku do auta a vyrazil.
Prvá polovica cesty z najväčšej anglickej dediny na škótsku vysočinu je diaľnica, po ktorej všetci jazdia v najrýchlejšom pruhu a ostatné používajú len na odbočovanie na benzínku a druhú polovicu jazdiac po dvojprúdových cestách sa človek snaží nenechať sa vytlačiť Poliakmi predbiehajúcimi buď cez plnú čiaru alebo v zákrute, do ovečiek pasúcich sa popri ceste. Nie, nie je to dejavu, naozaj sa to podobá na cestu z najväčšej slovenskej dediny na slovenskú vysočinu ( rozumej Tatry ). Jediný rozdiel je, že keď na britských dvojprúdovkách autá idú proti sebe, tak muchy musia medzi nimi lietať bokom, aby sa zmestili, také sú úzke.
A tu akákoľvek podobnosť s mojou dovolenkou v Tatrách končí - borovička a žinčiča sa nedá porovnávať so škótskou whisky, naškrobený slovensky pohostinný čašník v hoteli v Tatrách ani omylom nepripomína naspeedovaného barmana pri Edinburgu a jeho angličtina je len o niečo lepšia ako toho v Tatrách, keďže je Litovec.
Kríza zúri aj napriek prognózam ( ona vlastne aj začala napriek prognózam a podľa mňa to robí prognostikom na truc rovnako ako anglické počasie ), ale Škótsko a vlastne všetky zaujímavé miesta na Britských ostrovoch sú prepchaté domácimi turistami a domáci turizmus Britských ostrovov krochká blahom. A zhodou okolností za to môžu tí špekulanti z Wall Street s tou svojou krízou, ktorá zlomila krk a vylámala zuby aj nášmu stredoeurópskemu tigrovi s dvojkrížom na hrudi a hokejkou v zuboch. Kríza a menej peňazí spôsobili, že Briti s údivom zistili, že na dovolenku sa dá ísť aj niekam inam ako do Španielska alebo Španielska alebo pre zmenu do Španielska a s úžasom hodným Počiatka pri odhade ne-rastu slovenskej ekonomiky, zistili koľko krásnych miest sa dá nájsť vo vlastnej krajine.
Ono ak táto kríza spôsobí len to, že ľudia spoznajú čo majú pod nosom, a získajú hrdosť na vlastnú krajinu, tak aspoň niečo dobré z nej bude. Ono každý človek môže byť hrdý na vlastnú krajinu a jej históriu, otázne je, či krajina môže povedať to isté o svojich obyvateľoch.
No a ešte k tomu spoznávaniu krás a histórie vlastnej krajiny by sa nám junákom a devám z malebnej krajiny v srdcu evrópy zišlo trochu menej takých echtovných tatranských čašníkov, viacej smerových tabulí pri cestách, nech aspoň vieme- čo za hrad to tam napravo pri ceste vidíme, alebo kedy odbočiť tam, kam chceme ísť aj bez GPS, alebo bez mapy a výcviku orientácie s mapou počas branných cvičení na ZDŠ. A možno by sa zišlo v nákupných centrách alebo na pumpách mať informačné letákyo tom, čo je v okolí zaujímavé - ako majú v tejto zhnitej multi-kulti monarchii.
Ale to by naši svojstojní hradní páni a župani museli mať na programe lepšie veci ako kupovať nové limuzíny a ako nás ošuškávať od rána do večera a miesto limuzín sebe radšej nám tie letáky a tabule zaplatili.
